Tri pôrody a tri príbehy

O štyri roky neskôr som čakala druhého syna. Tehotenstvo nebolo bez komplikácií. Vývoj plodu sa zastavil a lekári odporučili predčasné ukončenie tehotenstva. Prirodzený pôrod nebol možný. Bábätko by ho nezvládlo. Aj napriek svojmu odporu k cisárskemu rezu som musela súhlasiť. Išlo o život môjho dieťaťa.

Operácia prebehla v celkovej anestézii. Prebudenie bolo veľmi bolestivé. Učila som sa postaviť na nohy a aspoň trochu začať fungovať. Už sa mi však venovala veľká podpora sestričiek. Pred odvozom na sál ma veľmi utešovali, manžel mi zamával a tak to bolo oveľa hrejivejšie ako prvá skúsenosť. Strach bol však aj tu prirodzenou súčasťou. Syna som štyri dni nevidela – bol v inkubátore na inom oddelení. Ten pocit, keď iné mamičky mali svoje bábätká pri sebe a ja nie, bol srdcervúci.

Piaty deň ma na vozíku previezli k môjmu maličkému bojovníkovi. Hadičky, inkubátor, drobné telíčko… ale žil. A to bolo jediné dôležité.

Dnes má 21 rokov. Zvládol to. My obaja sme to zvládli.

Po ôsmich rokoch som čakala tretieho syna. Tentoraz som prvýkrát cítila skutočnú podporu a rešpekt. Lekár odporúčal cisársky rez kvôli jazve po predchádzajúcej operácii. Riziko však nebolo zásadné a ja som sa rozhodla pre prirodzený pôrod. Prvýkrát som mala možnosť voľby.

Epidurálna anestézia nebola odporúčaná, aby som cítila prípadné komplikácie. Rodila som bez tlmenia bolesti – rovnako ako prvýkrát. Rozdiel bol však obrovský.

Na sále bol so mnou manžel. Podpora partnera pri pôrode je niečo, čo sa nedá opísať – musí sa to zažiť. Prítomná bola len lekárka a sestra. Rešpektovali prirodzený priebeh. Nástrih hrádze nebol volený automaticky, ale len ak bol skutočne potrebný. Počas celého času som už necítila ten veľký strach ako pri predchádzajúcich pôrodoch. Bábätko mi bolo ihneď položené do náručia. Prvé hodiny sme strávili všetci spolu v súkromí. Mala som nadštandardnú izbu, návštevy bez obmedzenia a pokoj na zotavenie.

Keď porovnám svoje tri pôrody, vidím obrovský posun: väčší rešpekt k rodičke, možnosť pôrodu s partnerom, individuálny prístup, kontakt kože na kožu, nadštandardné izby, právo na informované rozhodnutie.

Z pôrodov bez súkromia a bez hlasu ženy sme sa posunuli k rešpektujúcim pôrodom, kde má matka možnosť voľby.

Každý pôrod bol iný. Každý ma niečo naučil. Strach. Bolesť. Bezradnosť. Ale aj sila, odvaha a obrovská láska. Viera, že ako iné mamičky, aj ja to zvládnem.

Podmienky sa zmenili, jedno však zostáva rovnaké – aj keď stále máme strach, či pôrod zvládneme, zázrak zrodenia života a pohľad do očí bábätka nám všetko vynahradí a my si uvedomíme, koľko sily sme v sebe mali.

• Národný portál zdravia (NCZI) — Čakáme dieťatko