Môj pôrod

Bola som v 8. mesiaci tehotenstva. O 21:30 som si ľahla a zrazu som pocítila, že mi v bruchu niečo prasklo. Nebolelo to, bolo to celkom príjemné, len som nevedela, čo sa deje. Bola som prvorodička, takže som vôbec netušila, ako pôrod prebieha. Samozrejme som si o tom niečo naštudovala, ale v praxi je to potom úplne iné. :) No nič, povedala som si, zdvihla som sa z postele a v tú ránu zo mňa začala vytekať plodová voda, a to tak, že som takmer vytopila celú chodbu :D Okamžite som zobudila priateľa a zbalila pár vecí do pôrodnice. Ešte som nemala nič pripravené, pôrod mal nastať až o mesiac! Takže som samozrejme polovicu vecí v tej rýchlosti zabudla doma. Odviezol ma do Slánskej nemocnice. Obaja sme boli úplne vyplašení z toho, čo sa bude diať. A on bol taký vyplašený, že ma tam nechal a išiel domov. :( Nasledovalo vyšetrenie, pri ktorom sa zistilo, že sa mi naozaj rozbieha pôrod. Cca o 22:30 mi začali prvé bolesti. Boli slabé, tak som si hovorila, že to zvládnem, že to nebude také hrozné :D Hodiny ubiehali a ja som mala bolesti silnejšie a silnejšie. Potom boli naozaj veľmi neznesiteľné, išla som pod horúcu sprchu, to mi spočiatku naozaj pomohlo. Potom už sprcha nepomáhala a ja som každú kontrakciu musela vždy rozchodiť. Nemohla som tam len ležať a nič nerobiť, to jednoducho nešlo. Stále som chodila a chodila a to mi celkom pomáhalo. Asi 6 hodín som bola v bolestiach a už sa to nedalo vydržať, bola som unavená, vyčerpaná a chcela som od sestričky niečo na bolesť. Tá mi ale povedala, že mi už nič nedá, pretože kým by to začalo účinkovať, dovtedy by som porodila. Takže by to bolo zbytočné. Zostala som na ňu len pozerať. No nič. Zdvihla som sa a zrazu som pocítila šialený tlak na konečník. Ja neskúsená som si myslela, že sa mi chce na veľkú. :D No hrôza to bola. Doktorka mi povedala, nech si ľahnem a tlačím, keď mi to telo povie. Telo mi naozaj hovorilo, čo mám robiť. Keď sa mi chcelo tlačiť, všetky bolesti úplne prestali a ja som cítila obrovskú úľavu, až som im tam pri tom tlačení zaspávala. No tak som tlačila a tlačila, sestričky na mňa z diaľky pozerali a v pokoji si pili kávičku. Zrazu ku mne prišla primárka a urobila mi nastrihnutie. Myslela som si, že sa zbláznim od bolesti. Bolo to niečo neskutočné. Potom konečne vyliezol malý. Cítila som obrovskú úľavu a neskutočné pocity šťastia, keď mi povedali, že je zdravý. Odniesli ho na očistenie a medzitým ma primárka začala šiť. Bez akejkoľvek injekcie proti bolesti! Jednoducho zaživa. Bolo to naozaj strašné. Nakoniec som to teda prežila v zdraví. Malého mi hneď po pôrode dali na hrudník a ja som sa s ním 2 hodiny mohla v pokoji rozprávať a zoznámiť sa s ním. :) Ale poviem vám, že to nastrihnutie a to šitie bolo na celom pôrode asi úplne najhoršie! Inak som s touto pôrodnicou celkom spokojná a keď sa mi niekedy podarí znova otehotnieť, určite tam pôjdem rodiť znova. :)