Muž pri pôrode

Jitka, ako to je s mužmi pri pôrode? Viem, že už veľa rokov kladieš dôraz na dobrú predpôrodnú prípravu mužov, ktorí chcú byť pri pôrode.

Muž pri pôrode sa v spoločnosti vníma rôzne. Dnešná generácia rodičov to často považuje za normu, ale staršia generácia, hlavne z čias, keď to tak ešte nebývalo alebo to nebolo časté, to považuje častejšie za výmysel.

Niekedy čítam v rôznych komentároch vety: Ja by som ho tam nechcela. Zvládla som to aj sama. Aj tak by mi bol na nič. Je to ženská záležitosť. Tie dnešné rodičky sú rozmaznané a nič nevydržia. Ešte bude robiť zdravotníkom prácu navyše. A kto ho tam potom bude kriesiť?

Niekedy takéto názory majú aj niektorí zdravotníci. Ale výrazne pribúda tých, ktorí hovoria, akí sú im muži pri pôrode nápomocní, ako pekne opatrujú svoje ženy a že poskytnú veľa dobrej podpory, na ktorú zdravotníci nemajú čas, pretože majú na starosti aj iné rodiace ženy a množstvo administratívy.

A ako to bývalo kedysi? Boli muži prítomní pri pôrode?

Záviselo to od miesta a aj od situácie. Určite boli aj situácie, keď rodina žila niekde na samote, a tak to určite niekedy bol aj muž, kto chytal rodiace sa dieťa. A aj u domorodých národov mali muži svoju úlohu. Jeden veselý príbeh z tichomorského ostrova popisujem vo svojom Manuáli pre mužov pri pôrode.

A ako je to dnes? Kto vlastne rozhoduje o tom, či bude muž pri pôrode, alebo nie?

Dnešná doba je pre mužov úplne iná, než bola pred nejakými 30 rokmi. Dnes sa už môžu dobre pripraviť aj muži, zoznámiť sa s prostredím, kde sa ich dieťa narodí, navštíviť so svojou ženou dobrý predpôrodný kurz. Je možné dohodnúť si na pôrod svojho lekára alebo vlastnú pôrodnú asistentku alebo dulu, ktoré ich pôrodom prevedú a veľmi pomôžu.

To predtým nebolo, ako dokladá môj osobný pôrodný príbeh. Ja som pred 28 rokmi (na jar roku 1992) postavila svojho muža do úplne nevľúdneho prostredia. Pripadalo mi normálne, že bude pri narodení nášho dieťaťa. Nadchla som ho pre to. Tešili sme sa. V tom čase to však bola veľká „alternatíva“. Všetci, ktorým som to povedala, známi či sestry v poradniach, si ťukali na čelo a považovali to za čudné. Hlavne ženy, ktoré už rodili. Hovorili mi, že ony by teda svojho muža pri pôrode mať nechceli. Aby všetko videl, aj to, aké boli vyčerpané, zničené…

V tom čase boli muži pri pôrode poriadni exoti. Bolo to ešte veľmi výnimočné, len to začínalo. Aj to nešlo v každej pôrodnici. Nám sa to však nakoniec podarilo. Muži sa však púšťali na pôrodnú sálu až ku koncu, napríklad na posledné 2 až 3 hodiny, takže väčšinu prvej doby som zvládla sama. Aj prostredie bolo divoké, boli to ešte veľké priestory oddelené len plentami alebo v lepšom prípade priečkami. Všetko naokolo bolo počuť. No a do tohto prostredia som pozvala svojho nepripraveného muža… Dnes, keď už roky robím predpôrodné kurzy a viem, čo všetko mužom poviem, na čo ich pripravím, čo sa naučia, ma z toho trochu mrazí. ;)

V tej dobe totiž neboli bežné predpôrodné prípravy aj pre mužov. Mne sa síce podarilo jednu objaviť a dohodnúť posledné miesto, ale náš syn, rošťák, sa rozhodol narodiť zhruba o mesiac skôr, práve v deň prvej lekcie toho predpôrodného kurzu. Takže ja som síce mala načítané a „naladené“ z jednej alternatívnej knihy, ktorá sa v Česku vtedy dala zohnať, ale môj muž sa v pôrodnici ocitol nepripravený a rozprával mi potom, aké to pre neho bolo ťažké, ako mi nevedel pomôcť a sestry sa na neho pozerali ako na cvoka a „obťažujúci hmyz“, ako to nazval.

Kvôli tomu, že sa náš syn narodil predčasne, nám ho navyše len na chvíľu ukázali, pohladkali sme ho a odbehli s ním hneď do inkubátora s tým, že nám o chvíľu prídu povedať, čo a ako. Muž zostal pri mne. A potom sme mali náročné chvíle, pretože nemohol zistiť, čo sa deje, a nemal sa koho opýtať a kam ísť, lebo vo vedľajšom boxe sa po pôrode rozkrvácala iná pani, a tak všetci pobiehali okolo nej a zachraňovali, bolo to dosť divoké. Neboli to vôbec príjemné chvíľky, ktoré zažíval, navyše s pocitom votrelca, ktorý počuje aj všetko naokolo.

Až asi o pol hodiny prišla primárka z neonatologického oddelenia a vzala ho k inkubátoru a všetko mu vysvetlila a on mi to potom mohol s úľavou odtlmočiť. Náš syn sa našťastie mal k svetu, takže sme ešte ten deň unikli z oddelenia nedonosených detí a mohli sme byť spolu.

A môj muž bol taký statočný, že si prítomnosť pri pôrode zopakoval o pár rokov pri druhom synovi. Už trochu istejšie a vtedy si ho užil aj v náručí.

Aj dnes má muž možnosť rozhodnúť sa, či chce byť pri pôrode, alebo nie. Samozrejme, prvé rozhodnutie robí žena, pretože rodiť bude ona a pôrod je veľmi citlivý dej. Je teda nutné, aby sa žene vytvorilo prostredie, v ktorom sa bude cítiť dobre a bezpečne. Také prostredie, kde ju nič a nikto nebude vyrušovať, kde sa môže prejavovať tak, ako bude potrebovať. Takže je to primárne žena, kto sa potrebuje rozhodnúť, či jej bude prítomnosť jej muža pri pôrode vyhovovať, alebo či to vníma inak.

A na tomto mieste chcem ešte dodať jednu dôležitú vec: Podľa tohto rozhodnutia sa nedá posudzovať funkčnosť vzťahu. Každá žena je jednoducho iná.

Ak žena vníma prítomnosť muža pri pôrode pozitívne, nasleduje otázka na muža, ako to vníma on. Chce tam byť? Zvládne túto situáciu? Aké je mu príjemné alebo naopak nepríjemné nemocničné prostredie?

Aké bývajú najčastejšie dôvody, prečo chcú mať ženy svojich mužov pri pôrode?

Počúvam a čítam rôzne dôvody. Napríklad aj ten, aby muž videl, aký je pôrod hrozný, aká je to fuška, driina. Ako to bolí. Nech vie, aké to je... S týmto ja nesúhlasím. Ja sa stretávam s tým, že ženy sú rady, že budú mať pri pôrode niekoho blízkeho, kto ich bude držať za ruku a snáď aspoň trochu pomôže. Mnoho žien si tiež prítomnosť muža pri pôrode praje aj na podporu otcovského vzťahu, aby mal muž s dieťaťom pekný vzťah, ktorý sa posilní hneď od narodenia. Ale najčastejšie sa v posledných rokoch stretávam s tým, že rodičia jednoducho vnímajú pôrod svojho dieťaťa ako spoločnú cestu, muž chce dať svojej žene veľa podpory a chcú bábätko na svete privítať spoločne.

A čo vedie k takémuto rozhodnutiu muža?

Muži môžu mať niekedy pocit, že sú pod tlakom, pretože všetci kamaráti naokolo pri pôrode boli, tak je hlúpe, aby ju tam predsa nechal samotnú. Niekedy sa im veľmi nechce, ale keď si to žena praje, tak chcú vyhovieť a potom je naozaj krásne vidieť, že keď sa o pôrode niečo dozvedia, začnú sa tešiť. Toto zažívam na predpôrodných kurzoch a je to naozaj veľká radosť.

Pribúda ale aj mužov, ktorým príde od začiatku úplne normálne tam byť, prišlo by im divné nechať ju tam samotnú, chcú svojej žene pri pôrode pomôcť, podporiť ju a tiež chcú vidieť narodenie svojho dieťaťa.

Z pôrodu, zvlášť ak ide o prvý pôrod, ale možno aj druhý alebo ďalší, môžu mať nastávajúci rodičia obavy. Stretávaš sa s tým?

Áno. Častá býva obava, či to, že „muž uvidí všetko“, nenaruší partnerské spolužitie. To však vždy závisí od ladenia páru, ako spolu prežívajú tehotenstvo, čo vedia o pôrode a o jeho prežívaní, čo sa pri ňom odohráva nielen na fyzickej, ale aj na emočnej úrovni. Väčšina žien je pri pôrode nádherných. Je v nich veľká sila. A po pôrode často úplne rozkvitnú. Vyplaví sa množstvo zamilovaného oxytocínu a endorfínov. A toto muži vidia! :)

Myslím, že ženy sú v dnešnej dobe na pôrod lepšie pripravené, píšu si pôrodné priania a viac sa zaujímajú o to, kde a ako budú rodiť, a koho chcú mať pri pôrode. Tiež majú lepšiu predstavu o tom, akú úlohu má kto pri pôrode. Býva to tak aj u prvorodičiek? Ako to vnímaš Ty, ako dula? Aká je Tvoja skúsenosť?

Dnes je už informovanosť podstatne jednoduchšia vďaka internetu a tomu, že sa české pôrodníctvo vyvíja, aj keď sa niekomu môže zdať, že je v Česku stále všetko zlé. Ja však naozaj vidím veľký pozitívny vývoj. Zažila som, ako sa rodilo pred skoro 30 rokmi a ako dula sprevádzam od roku 2002, takže pozorujem ten vývoj už veľa rokov. A je to fakt niekde úplne inde. Dnes si ženy môžu svoje pôrody dopredu už veľmi vyladiť. Predtým totiž bolo ťažké odovzdať informácie prvorodičkám. Mávala som často až klientky viacrodičky po nejakých ťažkých škaredých predchádzajúcich pôrodoch a ďalším pôrodom sme „opravovali“ predchádzajúcu pôrodnú skúsenosť. To sa posledné roky krásne mení a už viac a viac pripravujem ženy už na prvé pôrody a je potom pekné vidieť alebo čítať ich dobré pôrodné príbehy hneď na prvýkrát.

Ja mám teda krásnu prácu, pretože sa stretávam hlavne s tým záujmom o láskavý pôrod, žena sa veľmi pekne pripravuje, ladí sa na bábätko, na jeho narodenie a s ňou často aj jej partner. Tehotenstvo, pôrod i výchova dieťaťa sú ich spoločným dielom. Dieťatko spoločne stvorili, a preto spoločne prežívajú aj tehotenstvo, rozprávajú sa s bábätkom, tešia sa naň a pôrod je potom to vedomé finále, kde je muž svojej žene dobrou oporou. Niekedy aktívny, niekedy nenápadný, ale aj tak dôležitý. Jeho úloha môže byť premenlivá. Niekedy sa aj stáva, že sa pár dohodne, že muž chytí s pomocou pôrodnej asistentky bábätko a je to on, kto ho podá svojej žene do náručia. Aj takto emočne veľmi silné to môže byť.

Záleží len na vás, ako si želáte, aby narodenie dieťaťa prebehlo, a potom je dôležité vybrať to správne miesto a dobrých ľudí.

Užitočné zdroje na Slovensku

• Národný portál zdravia (NCZI) — Čakáme dieťatko