Pripravte sa na pôrod s Aniballom

Skôr než sa pustíme do rozhovoru s Renatou, nechám vás nahliadnuť do môjho súkromia pred pôrodom. S Aniballom som cvičila pred prvým pôrodom od 36. týždňa tehotenstva a nijako som to nepreháňala. Cvičila som raz za tri dni, niekedy za dva, ako sa mi chcelo. Pri prvom cvičení som balónik nafúkla na obvod 19 cm a hovorila som si, že teda neviem, ako zvládnem obvod 30 cm (cca detská hlavička). Ale po pár dňoch cvičenia, myslím, že to bolo také deviate, desiate cvičenie, som ten obvod 30 cm úplne v pokoji zvládla. Od tej chvíle som sa cítila naozaj istá v tom, že túto finálnu fázu pôrodu už mám zvládnutú. Čo bolo pre mňa tiež veľmi dôležité, ale uvedomila som si to až pri samotnom pôrode, že som dôverne poznala ten „plný pocit tam dole“.. že už je to ono, sme vo finále a o chvíľku bude naša dcérka na svete. Nabilo ma to novou energiou a o to ľahšie zo mňa Verunka vykĺzla. Bez nástrihu. Bez akéhokoľvek poranenia. S minimálnou stratou krvi. Z pôrodnej sály som si na izbu odišla po svojich a síce som bola unavená a vyčerpaná, ale žiadne problémy so sadaním, s hojením rany sa u mňa nekonali.

A ešte jedno zistenie si dovolím priniesť.. po šestonedelí bolo všetko späť tam, kde má byť, rovnako pevné ako predtým. ;) Na moje odporúčanie si Aniball zaobstarala už pekná rádka mojich kamarátok aj moja sestra Bára, takže si asi viete predstaviť, prečo som sa s Renatou tak rada stretla osobne.

Saša: Renata, ako a kedy ste prišli na nápad vyvinúť Aniball?

Renata: Pred prvým pôrodom som sa dostala k podobnému balónику (ten teda pôvodne nebol určený na predpôrodné cvičenie, avšak princíp je rovnaký). Zaujalo ma to, pretože som si aj v súvislosti s pôrodom hovorila: Čo sa trénuje, to funguje. :) A môj pôrod bol krásny, prirodzený, bez akejkoľvek medikácie, nemala som žiadne poranenia. No a keď sme sa potom s manželom zamýšľali nad tým, aká účinná a pritom jednoduchá je táto metóda cvičenia, napadla nás v podstate hneď po pôrode rovnaká myšlienka – pokúsiť sa priniesť na trh pomôcku, ktorá bude určená tehotným ženám na predpôrodnú prípravu a umožní im rodiť bez nástrihu a poranení.

Saša: Ako dlho vám vývoj zabral a kto vám pomáhal?

Renata: Pracovali sme na tom viac ako 3 roky. Dlhý čas sa nám nedarilo nájsť vhodného výrobcu balónika. Cez rôzne peripetie sa nakoniec podarilo rozbehnúť výrobu v Českej republike, z čoho mám radosť. V priebehu týchto troch rokov sme riešili kopu ďalších vecí, ktoré uvedenie na trh komplikovali, vrátane registrácie na českom Ministerstve zdravotníctva, kde to malo celkom zaujímavý priebeh. Časovo náročný bol hlavne vývoj samotného silikónového balónika. Všetko sa vždy konzultovalo s odborníkmi, skúšalo sa prakticky, aby sme mali jasnú spätnú väzbu.

No a kto pomáhal? Manžel. Bol pri nápade, finančne podporil vývoj a s rovnakým nadšením ako ja veril Aniballu od začiatku. Povedala by som, že o pôrodoch a tejto téme vie viac ako niektoré prvorodičky :)

Saša: Testovali ste Aniball na niekom, predtým než ste ho pustili na trh?

Renata: Určite. Všetky vzorky som najprv testovala ja sama. Nezdá sa to, ale stačilo troška upraviť tvar alebo iný parameter a balónik sa už choval inak. Kým sme sa dostali k finálnemu tvaru, vyskúšalo vzorky niekoľko žien, vrátane tehotných, to bola samozrejme nutnosť.

Saša: Ako reagovalo vaše okolie, keď ste s touto pomôckou prišli?

Renata: No, to bolo veľmi zaujímavé :) Pamätám si, že keď sme pred najbližšími spomenuli čokoľvek o Aniballe, buď tomu nevenovali pozornosť, alebo sa na nás pozerali ako na bláznov. Ja som vyštudovala úplne iný odbor, takže akákoľvek zmienka o tomto projekte vzbudila u okolia a u známych skôr výsmech. Bolo ale niekoľko blízkych ľudí, ktorí nám fandili od začiatku. Páčila sa im myšlienka, páčilo sa im zápal a odvaha, s ktorou sme do toho s manželom išli. A musím pripustiť, že je príjemné počuť teraz tých, ktorí Aniballu neverili, ako sa im to páči a hlavne ich to zaujíma a chcú počuť viac.

Saša: Môžete Vy osobne mamičkám opísať, ako Aniball funguje? A ako sa dá použiť aj po pôrode?

Renata: Ide o jednoduchý princíp nafukovania zavedeného silikónového balónika ručnou pumpičkou a následné vypudenie. Žena s balónikom začne cvičiť 3 až 4 týždne pred termínom pôrodu (aj neskôr, záleží na jej pocitoch) a postupne sa v priebehu niekoľkých dní dostane na čoraz vyšší obvod balónika. Nie je daná hranica, kam by sa mala dostať, optimálnych je tak 30 cm v obvode – to je už veľkosť, ktorá sa blíži rozmerom hlavičky novorodenca. Pripraví tak hrádzu na obvod hlavičky, aktivuje svaly panvového dna, môže vďaka cvičeniu krásne zistiť, aká poloha jej vyhovuje – poloha pri pôrode môže mať na jeho priebeh veľký vplyv. Poznám veľa mamičiek, ktoré vyhlásili hneď po prvých cvičeniach, že si sú úplne isté, že vleže rodiť nebudú. No a čo ja považujem za azda najväčší prínos, je sebadôvera. Ženy majú z pôrodu často strach, boja sa bolesti. Je to celé o vnímaní pôrodu všeobecne v českej spoločnosti. Mám pocit, že sa často na tehotnú ženu pozerá skôr ako na pacienta. Ide ale o prirodzený stav a príroda našťastie ženu vybavila tak, aby pôrod dieťaťa sama zvládla. Myslím si, že by sa ženy mali viac podporovať v tom, aby svoj pôrod prežili podľa svojich predstáv. Ja som si pred prvým pôrodom hovorila, že ak sa mi podarí niekoľkokrát vytlačiť balónik, ktorý je podobný veľkosti hlavičky bábätka, zvládnem samotný pôrod. Vďaka cvičeniu som sa na pôrod začala tešiť, strach zmizol, čo vnímam ako kľúčové. Začala som si uvedomovať, že ma čaká niečo pre ženu zásadné a tie pocity po pôrode boli veľmi silné a krásne, bola som na seba naozaj hrdá. :)

Po pôrode sa Aniball určite dá použiť a dokonca by sa mal použiť, pretože posilňovanie svalov panvového dna po pôrode je pre ženu dôležité. Pôrod má samozrejme zásadný vplyv na stav tejto oblasti a žena to môže práve cvičením veľmi ovplyvniť. Pôrodom to nekončí, naopak. Priala by som si, aby sa tejto téme robila väčšia osveta a ženy o seba a o svoje panvové dno viac pečovali – tak, ako to prirodzene robia napr. vo východoázijských krajinách.

Saša: Aké sú ohlasy na Aniball? Dostávate spätnú väzbu od mamičiek?

Renata: Spätnú väzbu od mamičiek dostávame často a je to pre mňa vlastne tou najväčšou motiváciou v práci. Čokoľvek, čo pomôže ženám, aby sa pôrodu nebáli a cítili sa pripravené, je skvelé. A keď vám potom mamička napíše, že prežila krásny pôrod vďaka Aniballu, to sú chvíle, keď mám často aj „slzy na krajíčku“ a hovorím si, že moja práca má naozaj zmysel.

Saša: A ako na Aniball reagujú odborníci – dúly, pôrodné asistentky, lekári?

Renata: U pôrodných asistentiek a dúl bol od začiatku ústretový prístup. Pôrodné asistentky ma takmer vždy aspoň vypočuli. U lekárov to bolo iné. Myslím si, že tam zohráva úlohu aj to, že niektoré pôrodné asistentky a dúly sa o ženu starajú často už od začiatku tehotenstva, sú s nimi pri pôrode a v kontakte sú aj ďalej. Pomáhajú s dojčením, zdieľajú s mamičkou všetky pocity a poznajú aj popôrodný stav. Lekár – pôrodník je pri pôrode, ale ženu už v budúcnosti nevidí. Nemá teda informácie o celkovej rekonvalescencii a stave hrádze po pôrode s nástrihom. Nie je pre neho dôležité, že ženy s pôrodnými poraneniami sú potom často nešťastné z toho, že nemôžu mať ešte aj rok po pôrode pohlavný styk s manželom. A to sú veci, ktoré v živote každej ženy jednoducho zohrávajú významnú úlohu, ale štatistické údaje o nich nehovoria. Ako povedala jedna múdra dúla a fyzioterapeutka: „jazva po nástrihu nie je len jazvou na tele, ale aj na duši“.

Od lekárov som často počula aj názor, že je to hlúposť, marketingový ťah alebo niečo podobné. Keď som s propagáciou Aniballu začala, lekárov som vlastne úplne vynechala. Nie som typ, ktorý by niekoho presviedčal. Dala som tomu čas. No a keď teraz počujem hovoriť niektorých pôrodníkov, že je to celé logické (myslené princíp tohto cvičenia) a že je Aniball skvelý, tak úprimne priznám, že je to pre mňa veľká satisfakcia. Ja rešpektujem akýkoľvek názor. Netvrdím, že ide o pomôcku, ktorá na 100 % pomôže všetkým. Ale vadí mi, keď niekto nemá vôbec žiadne informácie a napriek tomu niečo veľmi rýchlo odsúdi. Pre mňa je profesionál ten, kto má prehľad o všetkých dostupných alternatívach, ktoré sa daného odboru týkajú, a neodsudzuje ich len preto, že ešte nie sú súčasťou schválenej metodiky.

V súčasnej chvíli sa veľmi často stáva, že sa niektorí lekári aj pôrodnice ozvú sami s tým, že by chceli vzorku a informačné materiály. Vidia, ako rodia ženy, ktoré sa pripravujú s Aniballom. Dokonca je v niektorých pôrodniciach Aniball aj súčasťou pôrodného plánu a lekári sa naň pri prijatí pýtajú. Z toho mám veľkú radosť.

Saša: Renata, ďakujem za rozhovor pre naše mamičky a teším sa, že čoskoro spoločne vymyslíme niečo pekné. ;)

Mamičky, máte aj vy svoju osobnú skúsenosť s Aniballom? Ak áno, budeme rady za vaše názory, či už tu pod článkom, alebo v kategórii Hodnotenie produktov / Aniball, kde aj ďalšie mamičky z nášho webu zdieľajú, aké skúsenosti s ním majú, aké pre ne mal klady a zápory.

Užitočné zdroje na Slovensku

• Národný portál zdravia (NCZI) — Čakáme dieťatko