Môj druhý pôrod alebo držala sa ma ako kliešť 2

Ako som už spomínala - môj prvý pôrod bol vyvolaný. A ani pri druhom tehotenstve sa mi to nevyhlo.
Od 36tt som každý týždeň chodila na kontroly do pôrodnice. Radili, ako pôrod vyvolať - pohlavný styk, prechádzky, malinovník, ľanové semienko atď. atď. Všetky to poznáme. Lenže nášmu bábätku sa jednoducho nechcelo, tak som 10.5.2018 ráno nastúpila do nemocnice na vyvolanie pôrodu, bola som 41+3tt.
Hneď ráno o 8h mi zaviedli tabletku s tým, že sa pravdepodobne nič nestane. Asi o 10h mi začali mierne bolesti, tak som si ich začala zaznamenávať v aplikácii... Trvalo to celý deň, podvečer okolo 18h som išla na kontrolu k doktorke, ktorá mi zaviedla ďalšiu tabletku s tým, že nález je už lepší. Večer okolo 22h som išla za sestričkami, že ma to bolí o niečo viac a že mám bolesti zhruba po 3-4 minútach. Po kontrole ma poslali na izbu, že si mám chodiť do sprchy a prípadne nahlásiť, keby sa to zhoršilo. Niekedy po polnoci to už bolo dosť silné, tak som sa opäť vybrala na sesterňu. Sestra ma skontrolovala a usúdila, že som na 4cm a že ma teda pošlú na pôrodný box.
Na pôrodnej izbe sa ma ujala pôrodná asistentka, ktorá mi oznámila, že podľa nej je ten nález menší o polovicu, takže 2 cm. Takže budeme čakať. Až do rána sa nič nedialo okrem tých mojich bolestí, ktoré boli podľa monitora slabé na to, aby pôrod postupoval. O 11h mi praskla voda a opäť sa čakalo, bolesti už boli naozaj neznesiteľné. Niekedy po obede som to už nevydržala a nechala som si pichnúť epidurál. Bože, zrazu sa mi hrozne uľavilo. Krížové bolesti som mala pri oboch pôrodoch a je to fakt nápor.
Asi za 2-3h začali bolesti opäť vo veľkej miere naberať na sile. Asistentka mi oznámila, že som otvorená na 8cm - to bolo asi o 15h. A odvtedy sa zase nič nikam nepohlo - porodila som o 22:35.
Ale späť k priebehu. Od pása dolu som nič necítila, žiadny tlak na spodok ani na konečník, jednoducho nič... Kontrakcie boli podľa nich stále slabé, tak mi napichli oxytocín - to som skoro umrela, lebo som vedela, že to bude ešte horšie. Mala som si pri každej kontrakcii tlačiť, aby sa malá zosunula dole, tak som to skúšala a skúšala. Zrazu asistentka, nech pokračujem, že to už asi pôjde. Pribehla doktorka a konečne sa začalo rodiť, niekoľko zatlačení a zrazu bola malá vonku. Po 2 hodinách s bábätkom v náručí som sa mala ísť osprchovať. Myslela som, že mi sestra pomôže, ale ona si niekam odišla. Tak som počkala, kým príde, a spýtala som sa jej, či mi dá to lôžko dole, aby som vôbec mohla ísť... Tak mi ho teda dala nižšie a ja som sa zdvihla, nohy ma brneli ešte po tom epidurále a do kúpeľne som sa musela dosúvať úplne sama.
V tom čase mi to pripadalo ako nekonečné peklo, ale potom bola bolesť hneď zabudnutá