Rok s deťmi a prírodou - O králikovi Ferdovi

Máte, deti, doma nejaké zvieratko? Vy, ktorí bývate v meste, máte možno v akváriu rybičky, niekto možno v klietke vlnkovca alebo napríklad škrečka. Kto má záhradku, môže mať mačku alebo psa. Nech je to zvieratko malé alebo veľké, určite ho máte radi a starostlivo sa oň staráte.

Kto nemá žiadne zvieratko, možno rád opatruje nejakú kvetinu. Ale nie tak, ako náš Filip. Počúvajte, ako to bolo:

Filip si veľmi dlho želal mať malého králičika, zakrslého králika, ktorý nevyrastie. Sľuboval, ako sa oň bude ochotne starať, kŕmiť ho a čistiť mu pelech. Keď králičika dostal, mal veľkú radosť. Nejaký čas sa králik (Filip ho pomenoval Ferda) mal ako v rozprávke: mal pod sebou stále čistú slamu, v miske čistú vodu a na jedenie samé králičie dobroty. Každý deň sa mohol vybehať von v ohrádke. To by ste ale neverili, aký je taký králik učenlivý, ako skoro sa naučil z ohrádky utekať. Hovoril si asi:

"Prečo tu mám byť zatvorený, keď tá najlepšia trávička je až tamto pri plote." A hop! Ferda bol vonku na trávniku. Nehrozilo mu žiadne nebezpečenstvo, behal si po dvore, tam si odhryzol kúsok ďateliny, tam púpavu a bolo mu veľmi dobre. Filip za ním chodil a dával pozor, kde je - to viete, taký malý králiček by mohol niekam zaliezť a potom by sme ho možno nenašli.

Blížil sa večer a bolo treba dať Ferdu späť do pelechu. Ale kdeže by sa Ferda nechal chytiť, keď sa mu tak pekne behalo! Všetci sme prišli Filipovi na pomoc: Filip ho chytal z jednej strany, Tomáš z druhej, ocko striehol pri plote, Jakub králika naháňal a ja som ho lákala na dobroty. Snažili sme sa ku králikovi nenápadne priblížiť a rýchlo ho chytiť, ale kdeže! Nechal nás priblížiť skoro na dosah a potom hop, hop a hľadaj ho. Bolo nás na neho päť a aj tak sme ho chytali skoro pol hodiny. Nakoniec sa to predsa podarilo: králik bol vo svojom pelechu, pekne v bezpečí pred nočnými dravcami a my sme išli, celí udychčaní, tiež domov.

Filip s ockom vylepšovali ohrádku a Ferda sa učil utekať aj z nej. Keď sa naučil dokonca utekať popod plot z dvora von, povedali sme si:

"Tak dosť, Ferda už do ohrádky nepôjde, veď z nej aj tak stále uteká. Vonku by ho ešte mohol zahryznúť nejaký pes." A králika sme prestali púšťať. To viete, bolo nám ľúto, že musí byť stále len zatvorený, a Filip sa mu to snažil čo najviac spríjemniť: často králika hladkal, choval, nosil mu dobroty a vzorne mu čistil pelech. Ale časom, ani neviem, ako sa to stalo, začal Filip ku králikovi chodiť stále menej a menej. Potom som si všimla, že králičia miska na vodu už niekoľko dní nie je umytá. Filip sa veľmi ospravedlňoval, vraj zabudol.

Koncom zimy som musela Filipovi niekoľkokrát pripomínať, že králičí pelech treba vyčistiť, a dokonca sa stalo, že Ferda nedostal najesť. To už bolo veľa!

"Filipe, keď sa to stane ešte raz, dáme králika niekomu, kto sa oň bude starať lepšie."

Filip sa zľakol: to nie, veď má Ferdu rád. Ale viete, deti, mať niekoho rád neznamená len mu pekne hovoriť a tešiť sa s ním. Mať rád predsa znamená snažiť sa, aby ten, koho mám rád, mal radosť. Aby mu nič nechýbalo, aby mu bolo dobre.

A Filip má predsa svojho malého králičika veľmi rád a chce pre neho len to najlepšie. Bude ho teda opäť pravidelne kŕmiť, umývať mu misku na vodu a čistiť mu pelech.

Králik sa bude veľmi tešiť, kedy že k nemu Filip už príde, nechá sa od neho pohladkať a keď ho Filip vezme do náručia, radostne sa k nemu pritúli. Viete, akú mäkučkú srsť majú králičikovia?

A tak aj celkom malé zvieratko alebo napríklad aj kvietok môže pomôcť, aby sa človek niečo naučil. Niečo veľmi dôležité, možno aj to najdôležitejšie zo všetkého: čo znamená "mať rád".