Korytnačí kráľ a strakaté more

Za deviatimi horami a lesmi, za morom, ktoré sa volá Čierne, za iným morom, ktoré sa volá Červené, a za morom Žltým, leží ešte jedno more, a toto veľké more nemá len jednu farbu, ale vie farby meniť, ako keď sa obracajú stránky v knihe.
Uprostred toho mora je malý koralový ostrovček a tam býva korytnačí kráľ. Je to najstarší korytnačiak na svete a jeho domček je taký veľký, že sa na ostrov sotva zmestí. Z jedného okna korytnačí kráľ pozerá na more, z druhého a tretieho mu vykúkajú ruky, zo štvrtého a piateho nohy a z posledného chvostík. Vlastne poriadny chvost. Do vody už starý kráľ ani nezlieza a domček mu celkom prirástol k zemi.
Jedného popoludnia si sedí kráľ vo svojom dome a zrazu z mora vylezie malá korytnačka. Je žltučká a taká maličká ako necht na malíčku. Vraví:
„Dobrý deň, pane kráľu.“
„Dobrý deň,“ odpovie korytnačí kráľ, „a ktorápak si ty?“
„Ja som tvoja pra ..... pra ..... pra pravnučka. Mohla by som sa u teba na chvíľu zohriať?“
„To vieš, že mohla,“ odpovie starý korytnačiak, „ale najprv musíš uhádnuť hádanku: Prečo je dnes more celé modré?“
„Modré je ..... lebo ..... lebo sa v ňom odráža modrá obloha!“
„To by mohlo byť,“ povedal kráľ a posadil si vnučku k sebe.
Tak spolu sedeli pod modrým nebom a zrazu priplávala ďalšia korytnačka. Je taká maličká ako necht na prstenníku a pancierik má hnedý. Vraví:
„Dobrý deň, môj kráľu.“
„Dobrý deň,“ odpovie korytnačí kráľ, „a ktorápak si ty?“
„Ja som tvoja pra ..... pra ..... pravnučka. Mohla by som s vami pobudnúť?“
„To vieš, že mohla,“ odpovie starý korytnačiak, „ale najprv musíš uhádnuť hádanku: Prečo je dnes more zlaté?“
„Zlaté je ..... lebo ..... lebo sa v ňom odráža slnko!“
„To by mohlo byť,“ povedal kráľ a posadil si vnučku k sebe, hneď vedľa tej najmenšej.
Tak tam spolu sedeli, až nadišiel večer. Zrazu priplávala morom ďalšia korytnačka. Je veľká ..... no, ako necht na prostredníku. A domček má fialový.
„Dobrý deň, kráľu!“
„Dobrý deň, a ktorápak si ty?“
„Ja som tvoja pra ..... pravnučka. Mohla by som si u teba odpočinúť?“
„To vieš, že mohla. Ale najprv musíš odpovedať na hádanku. Prečo je teraz večer more ružové?“
„Lebo ..... lebo ..... lebo sú červánky a tie sa na hladine odrážajú,“ odpovedala korytnačka.
„To by mohlo byť,“ povedal kráľ a posadil si vnučku k sebe, hneď vedľa tých prvých dvoch.
Tak tam spolu sedeli, až sa zotmelo a prišla noc. Zrazu čosi čľupkalo a na ostrovček sa vyštverala ďalšia malá korytnačka. Taká malá ako necht na ukazováku. Domček má celkom zelený.
„Buďte zdraví!“
„Buď zdravá,“ odpovie kráľ, „a ktorápak si ty?“
„Ja som predsa tvoja pravnučka. Môžem si k vám vyliezť?“
„To vieš, že môžeš, ale najprv musíš vyriešiť hádanku: prečo je dnes v noci more strieborné?“
„Lebo ..... lebo ..... lebo svieti mesiac a odráža sa od vody.“
„To by mohlo byť,“ povedal korytnačí kráľ a posadil korytnačku hneď vedľa tej, čo priplávala večer.
Tak tam korytnačky sedeli vedľa seba, ako necht na malíčku, prstenníku, prostredníku a ukazováku, a spolu s kráľom sa pozerali na more. Keď zašiel mesiac za obzor, bolo more čierne ako tma, potom začalo sivieť a potom ružovieť ..... ako sa objavili ranné červánky, potom na obzore vyrástol horiaci kopček a od neho sa rozbehla zlatá cesta až k ostrovčeku a všetci už vedeli, že sa to tak leskne oranžové slnko.
Zrazu priplávala ďalšia korytnačka, je veľká ako necht na palci a pancierik má sfarbený do modra. Vraví:
„Dobré ráno, kráľu.“
„Dobré ráno,“ odpovedal korytnačí kráľ. „Ktorápak si ty?“
„Ja som predsa tvoja vnučka. Môžem k tebe vyliezť, kráľu?“
„To vieš, že môžeš, ale najprv mi musíš poradiť. Dnes je more úplne strakaté. Žlté, hnedé, fialové, zelené, modré, a to som za sto rokov, čo som na svete, ešte nevidel. Ako je to možné? Takto vraj vyzerá v severných krajinách lístie na jeseň!“
„Dedko, to sem predsa plávajú všetky korytnačky, čo ich v mori je, aby ti zablahoželali k narodeninám. Dnes ti je rovných sto rokov!“
A všetky korytnačky sa vyrojili z mora, že aj ostrovček vyzeral strakato, a priali najstaršiemu kráľovi všetko najlepšie. A pretože si vraj na tú oslavu každá korytnačka vzala náušnice, zacinkalo to, že už je rozprávke koniec.