O veľkej repe

Boli raz jeden dedko a babka a mali malú vnučku. Gazdovali na svojom malom políčku a chovali niekoľko domácich zvieratiek. Každý deň vnučka Evička pomáhala svojim starým rodičom kŕmiť husi, sliepky a dobroty nosila aj psíkovi, ktorý mal pred domčekom svoju misku. Psík nebol lakomý a vždy schoval niečo na zub pre mačičku. Tá potom odsypala zo svojho pár omrviniek k myšej komôrke na povale. Nakŕmená myška sa potom s mačičkou hrala na naháňačku aj celú noc. A tak tu spolu pekne žili.

Zatiaľ čo Evička kŕmila zvieratká, babka pracovala v kuchyni, dedko mal na starosti pole. Zavčas rána sa so svojou prácou začínal a neskoro večer s ňou končil. Sadil, polieval, plel, okopával a čím viac pracoval, tým viac sa rastlinkám darilo. Vypestoval repu takú, že sa na ňu chodili pozerať zo susednej dediny. Bola obrovská, zaberala polovicu poľa a stále rástla a zväčšovala sa. Nedalo sa nič robiť, dedko ju musel vykopať. Však to jeho pole zasa také veľké nebolo. Motyka sa mu však hneď zlomila. Čo teraz? Ako tú repu dostať von?

Zavolal na pomoc babku. Tá chytila dedka v páse, ten schytil zo všetkých síl silné listy a spoločnými silami ťahali, ťahali, ale repu nevytiahli.
Babka zavolala Evičku. „Rada pomôžem, veď vy sa o mňa tiež staráte,“ pribehla ochotne Evička. Hoci sa snažili zo všetkých síl, repa nepovolila.
Vnučka bežala po psíka. Pes chytil Evičku, Evička babku, babka dedka, dedko repu - ťahali - ťahali, ťahali, ale repu predsa nevytiahli.
„Hav, hav, sami nič nezmôžeme. Mačička, poď nám na pomoc!“ privolal psík mačičku. Tá sa postavila do radu, chytila psíka, ten vnučku, tá babku, tá dedka, ten repu - ťahali, ťahali - už sa zdalo, že repa trochu povoľuje - ale nakoniec ju nevytiahli.

„Budeme to musieť vzdať. Na takú veľkú repu nemáme dosť síl,“ vzdychal sklamane dedko.
„A čo ja?,“ ozval sa dolu pri zemi pisklavý hlások. To prišla mačičke na pomoc malá myška.
„Ty myška? Si taká maličká. Ako by si mohla pomôcť?“ neverila babka.
Dedko sa len smial a tiež neveril.
Ale myška už stála v rade. Chytila sa pevne mačičky, mačka psíka, psík vnučky, vnučka babky, babka dedka, dedko repy - ťahali, ťááhali, ťáááhali - a zrazu rup! - repa bola vonku.

Zostala po nej v zemi diera, že by sa tam zmestil voz aj s koňmi...

Ako repa povolila, zvalili sa všetci na jednu hromadu, smiali sa a smiali. Spoločnými silami sa im dielo podarilo.

Späť na hlavný výpis