Traja medvede

Jedno dievčatko, volalo sa Mášenka, odišlo z domu do lesa. V lese zablúdilo, hľadalo cestu domov, ale márne. Prišlo k malému domčeku. Dvere boli otvorené; dievča nazrelo do dverí, a keď videlo, že v domčeku nikto nie je, vošlo dnu.

V domčeku žili traja medvede. Veľký a huňatý otec medveď, menšia mama medvedica a maličké medvieďa, volali ho Mišutka. Medvede neboli doma, odišli na prechádzku do lesa.

V chalúpke boli dve izby: jedáleň a spálňa. Dievčatko vošlo do jedálne a videlo na stole tri misky s polievkou. Prvá bola veľmi veľká, patrila Michajlovi Ivanovičovi, druhá menšia bola Nastasje Petrovnej a tretia, modrulinká miestočka, patrila Mišutkovi. Vedľa každej misky ležala lyžica: veľká, stredná a maličká. Dievčatko vzalo najväčšiu lyžicu a odjedlo z najväčšej misky; potom vzalo menšiu lyžicu a pojedlo z menšej misky; nakoniec vzalo najmenšiu lyžičku a ochutnalo z modrulinkej miestočky a Mišutkova polievka sa mu videla zo všetkých najchutnejšia.

Dievčatko si chcelo sadnúť. Pri stole uvidelo tri stoličky; jednu veľkú, druhú menšiu a tretiu maličkú stoličku s modrým vankúšikom. Vyliezlo na veľkú stoličku a spadlo; potom si sadlo na strednú stoličku, ale sedelo sa mu nepohodlne; potom si sadlo na maličkú stoličku a zasmialo sa, ako sa mu dobre sedelo.

Vzalo si modrú miestočku, položilo si ju na kolená a dalo sa do jedla. Zjedlo všetku polievku a začalo sa hojdať na stoličke. Stolička sa však prelomila a dievča spadlo na podlahu. Vstalo, zodvihlo stoličku a išlo do druhej izby.

Tam stáli tri postele; jedna veľká, druhá stredná a tretia maličká. Dievčatko si líhlo do veľkej postele, ale bola príliš priestranná; líhlo si do strednej, tá bola zas príliš vysoká; líhlo si do maličkej postieľky a tá mu prišla tak vhod, že hneď zaspalo.

Medvede prišli domov hladné a chceli obedovať. Veľký medveď vzal svoju misku, pozrel sa a zareval strašným hlasom:
„Kto jedol z mojej misky?“
Medvedica sa pozrela na svoju misku a zavrčala slabším hlasom:
„Kto jedol z mojej misky?“
A Mišutka, keď uvidel svoju prázdnu miestočku, zapišťal tenkým hláskom:
„Kto jedol z mojej misky a všetko mi zjedol?“
Potom sa medveď pozrel na svoju stoličku a zareval strašným hlasom:
„Kto sedel na mojej stoličke a odsunul ju z miesta?“
Medvedica sa pozrela na svoju stoličku a zavrčala slabším hlasom:
„Kto sedel na mojej stoličke a odsunul ju z miesta?“
Mišutka sa pozrel na svoju zlomenú stoličku a zapišťal:
„Kto sedel na mojej stoličke a polámal ju?“

Medvede prišli do druhej izby.
„Kto ležal na mojej posteli a pokrčil ju?“
zareval zas medveď strašným hlasom.
„Kto si líhol do mojej postele a pokrčil ju?“
zavrčala medvedica nie tak hlasno.
A Mišutka si pristavil lavičku, vyliezol na svoju postieľku a zapišťal tenkým hlasom:
„Kto si líhol do mojej postele?“
A zrazu zbadal dievčatko a zakvílil, akoby ho na nože brali:
„Tu je! Drž ju! Tu je! Tu je! Drž ju!“ A chcel dievčatko uhryznúť.

Dievčatko otvorilo oči, a keď uvidelo medvede, vrhlo sa k oknu. Okno bolo otvorené. Dievčatko vyskočilo oknom a ušlo. A medvede ho nedohonili.