Kosmáček

Bol raz jeden kráľ, ktorý mal ženu so zlatými vlasmi, a tá bola taká krásna, že podobnú by si na svete nenašiel. A stalo sa, že ochorela a cítila, že jej smrť je blízko, a zavolala si kráľa a sľubom ho zaviazala, že keď ona umrie, môže sa znova oženiť, že si však musí vziať ženu jej podobnú. A sotva to kráľ sľúbil, zavrela oči a zomrela.
Kráľ však dlhý čas nemyslel na novú svadbu ani len v sne, až mu radcovia povedali, že by si mal novú ženu vziať. Kráľ vyslal poslov na všetky strany sveta, aby mu našli ženu podobnú kráľovnej. A tak poslovia jazdili svetom krížom-krážom, a keď už našli krásku podobnú kráľovnej, tá nemala zlaté vlasy, takže sa nakoniec vrátili domov naprázdno.
Aj kráľ mal dcéru, ktorá bola rovnako ako jej matka krásna a mala aj zlaté vlasy, a ako dorastala, všimol si kráľ, aká je svojej matke veľmi podobná, a zrazu k nej pocítil prudkú lásku a svojim radcom povedal, že jeho dcéra sa stane jeho ženou. Vtedy sa radcovia veľmi zhrozili a od takého činu, ktorý je v rozpore s božími prikázaniami, ho odrádzali.
Princezná sa ešte viac zľakla, keď počula rozhodnutie svojho otca, ale dúfala, že ho od toho činu odvráti. A povedala kráľovi, že sa stane jeho ženou, ak jej splní jej želanie, že si praje troje šiat, jedny aby boli zlaté ako slnko, druhé strieborné ako mesiac a tretie trblietavé ako hviezdy. Ďalej si priala plášť vyrobený z tisícich koží a kožiek všetkých druhov zvierat, čo ich v jeho ríši žije. Tak si princezná myslela, že splniť tieto želania je nemožné a ona svojho otca od jeho strašného skutku odradí.
Ale kráľ sa nevzdal, zvolal najlepšie švadleny svojho kráľovstva a tie museli vyrobiť tie troje šiat, jedny zlaté ako slnko, druhé strieborné ako mesiac a tretie trblietavé ako hviezdy. A kráľovskí poľovníci museli vyhľadať všetku zver žijúcu v kráľovstve a od každého druhu jedno uloviť a stiahnuť z kože, a potom z toho švadleny museli vyrobiť plášť.
Napokon, keď bolo všetko hotové, dal kráľ šaty aj plášť dcére priniesť a oznámil jej, že na druhý deň bude svadba. Princezná videla, že jej nádej, že jej otec svoje želanie zmení, je stratená, a tak sa odhodlala v noci utiecť; zo svojich zlatých cenností si vzala zlatý prsteň, zlatý kolovrátok a zlaté pradienko, tie troje šiat vložila do orechovej škrupinky, tvár a ruky si začernila sadzami a obliekla si ten kožúšok z tisícich koží, takže hneď vyzerala ako Kosmáček.
A vydala sa na cestu, bola noc a ona šla hlbokým lesom, až našla dutý strom, a keďže bola unavená, vliezla dovnútra a zaspala.
Dávno vyšlo slnko, ale ona ešte spala, hoci bol biely deň. V tom čase bol kráľ tej krajiny na love v tom istom lese a jeho psia svorka pribehla k tomu stromu, brechala, štekala a pobehovala okolo. Vtedy kráľ prikázal poľovníkom, nech sa pozrú dovnútra, že tam je iste ukryté nejaké zviera. Poľovníci poslúchli rozkaz, a keď sa potom vrátili ku kráľovi, hovorili, že v tom strome spí podivuhodné zviera, čo má kožúšok z tisíc koží. Vtedy kráľ povedal, nech ho oni živé pre neho chytia a zviažu, že si ho vezme so sebou na zámok.
Keď poľovníci dievča schytili, ona sa zobudila a začala nariekať, že je len úbohé dieťa bez rodičov, aby ju vzali so sebou. A oni jej povedali Kosmáček, a že by sa hodila do kuchyne na vymetanie popola.
Keď prišli na zámok, ukázali jej malý chlievik pod schodmi, kam denné svetlo nezavítalo, a že tam môže bývať, jej povedali. Potom ju poslali do kuchyne, aby tam nosila vodu a drevo, škubala hydinu, čistila zeleninu, vymetala popol, skrátka robila tie najhoršie práce. Tak žila Kosmáček dlhý čas veľmi biedne. Ach, krásna princezná, čo len s tebou bude?
A stalo sa, že raz na zámku usporiadali veľký ples, a vtedy sa Kosmáček opýtala kuchára, či by sa nemohla na chvíľu hore pozrieť, že sa len cez dvere pozrie. Kuchár súhlasil, však do pol hodiny má byť späť, lebo bude treba vymiesť popol.
Tak Kosmáček vzala svoju olejovú lampičku a pobehla do chlievika, tam si umyla ruky aj tvár od sadzí, a jej krása zase vystúpila na boží svet, potom z orieška vytiahla tie šaty zlaté ako slnko a obliekla ich. A vydala sa na ples, ľudia sa za ňou obzerali, nikto ju však nespoznal, mysleli si, že tu zavítala nejaká cudzia princezná. Keď ju kráľ uvidel, požiadal ju o tanec a pri ňom si pomyslel, že krajšie dievča ešte nikdy nevidel. Keď tanec skončil, uklonila sa, a keď sa kráľ obzrel, ona sa mu medzitým stratila a nikto nevedel kam. Strážnik, ktorý stál pred zámkom, nikoho odchádzať nevidel.
Kosmáček si medzitým v chlieviku šaty vyzliekla, tváre a ruky si začernila, natiahla si kožúšok a bežala do kuchyne dokončiť prácu. Vtedy jej kuchár povedal, aby pre kráľa na ráno uvarila chlebovú polievku, že on by sa tiež rád na ten ples pozrel, ale aby dávala pozor a do tej polievky jej ani chlpík z jej kožúška nespadol, inak že nikdy viac nedostane najesť. Kuchár odišiel a Kosmáček sa pustila do varenia polievky, a keď bola hotová, na dno misky, do ktorej potom polievku nalila, položila zlatý prsteň.
Keď ples skončil, dal si kráľ priniesť polievku a veľmi mu chutila, pomyslel si, že lepšiu chlebovú polievku nikdy nejedol, a keď ju dojedol, objavil na dne misky prsteň a nemohol pochopiť, ako sa tam dostal. A dal si zavolať kuchára a ten sa hneď zľakol a zle vyhrešil Kosmáčka, že iste chlpík z jeho kožúška padol do polievky. Keď však pred kráľa predstúpil ustrašený kuchár, kráľ sa len opýtal, kto polievku pripravoval. Kuchár mu odvetil, že ju uvaril on, ale to mu kráľ neveril, lebo polievka bola iná než vždy, a tak musel kuchár s pravdou von a priznal kráľovi, že Kosmáčkovi prikázal polievku pripraviť.
Tak si kráľ dal Kosmáčka zavolať a podivnej bytosti sa pýtal, čo robí na zámku, a ona mu povedala, že je celkom k ničomu, azda len preto, aby jej mohli okolo hlavy hádzať drevákmi, ju na zámku držia, a o prsteni že ona nič nevie. Tak sa kráľ nič rozumné nedozvedel a Kosmáčka prepustil.
Po čase sa na zámku zase konal ples a kuchár jej rovnako ako prvýkrát dovolil ísť sa pozrieť. Kosmáček bežala do chlievika a zase sa umyla, obliekla si šaty strieborné ako mesiac, rozpustila si zlaté vlasy a pospiechala na ples, kde sa kráľ veľmi potešil, keď ju opäť zbadal, a keďže práve začínal nový tanec, tancovali spolu, a keď tanec skončil, opäť sa mu stratila, ani nevedel ako.
Vo svojom chlieviku sa zase premenila na Kosmáčka a pospiechala variť polievku pre kráľa, lebo ako predtým aj kuchár sa chcel potešiť pohľadom na tancujúcich hostí. Na dno misky Kosmáček vložila zlatý kolovrátok. A polievka kráľovi zase veľmi chutila, a keď našiel ten šperk, dal si zavolať kuchára a potom aj Kosmáčka, ale ona mu zase povedala len to o tých drevákoch a k tomu zlatému kolovrátku sa nepriznala, tak ju musel prepustiť.
Keď kráľ usporiadal ples tretíkrát a Kosmáček zase žiadala kuchára o dovolenie, povedal jej, že musí byť čarodejnica, že vie variť takú dobrú polievku, ešte lepšiu ako on sám. A všetko sa udialo ako dvakrát predtým, Kosmáček si vo svojom chlieviku obliekla šaty trblietavé ako hviezdy a pospiechala na ples. Kráľ však tentoraz prikázal, aby tanec trval dlhšie než zvyčajne, a keď spolu tancovali, navliekol jej, aby nevedela, na prst onen zlatý prsteň z polievky. Keď tanec skončil, kráľ pevne držal Kosmáčka za ruky, ale ona sa mu vytrhla a v dave mu zmizla.
Kosmáček bežala do chlievika pod schodmi, ale keďže bola preč dlhšie ako pol hodiny, nestihla si šaty vyzliecť a len si cez ne natiahla kožúšok a tváre i ruky si len nedbalo začernila, takže prst s tým prsteňom jej zostal biely. Pospiechala variť polievku pre kráľa a tentoraz na dno misky vložila zlaté pradienko.
Kráľ s veľkou chuťou zjedol polievku a našiel zlaté pradienko, dal si Kosmáčka opäť zavolať, a keď prišla, všimol si biely prst s prsteňom. A vtedy ju za tú ruku chytil a pevne držal, a keď sa mu chcela vytrhnúť, spod plášťa jej presvitla žiara jej šiat. A vtedy kráľ vyskočil a ten jej kožúšok jej strhol, vtedy sa pred ním zjavila v celej svojej kráse a jej zlaté vlasy sa jej rozprestreli po pleciach, a keď si potom umyla tvár, uvidel, že je to najkrajšie dievča na svete.
A že ju chce za ženu, jej povedal, ona súhlasila a o nejaký čas sa na tom zámku slávila veľká svadba a oni potom žili v láske a šťastí až do konca svojich dní.