Mora

Hoci pred morami bývajú okná i dvere dobre zatvorené, môžu sa dostať dovnútra cez malé škáry, ktoré s neobyčajnou chuťou vyhľadávajú. Potom je v nočnom tichu počuť šuchot, ktorý robia na stene. Vtedy musí človek rýchlo vyskočiť a onú škáru zapchať. Tak musia mory zostať vnútri a von nemôžu, kým im človek sám neotvorí dvere či inú bránu von. Predtým však, než ich človek oslobodí, musí od nich vymôcť sľub, že toto miesto už nikdy nebudú znepokojovať svojimi návštevami. Pri týchto príležitostiach mory srdcervúco nariekajú, že majú doma deti a že tie budú musieť biedne zahynúť, ak ich človek von nepustí. Pri svojich nočných výletoch sa mory vydávajú ďaleko.

Raz boli pastieri v noci ešte v poli a strážili svoje stáda, ktoré sa pásli blízko vody. Tu tam prišla mora, nasadla do loďky a veslovala priniesnutým krídlom na druhý breh, tam vystúpila, priviazala loďku a odišla. Po chvíli sa vrátila a veslovala zase späť. Ale pastieri, keď to v tme niekoľko nocí pozorovali, sa dohodli a loďku tej more raz zobrali. Keď mora zase prišla, začala žalostne nariekať a pastierom vyhrážať, aby jej loďku ihneď vrátili, ak chcú žiť v pokoji, čo oni nakoniec urobili.

Niekto rozprával, ako moru chytil vochlami priamo na tele, ale mora sa tak otáčala a vrtela, že sa mu zuby vochlí zle zatínali do tela, a moru pustil. Dobrý prostriedok proti morám je, keď sa topánky postavia pri posteli tak, že sú opätkami obrátené k bočniciam. Keď niekoho tlačí mora, je dobré držať palec v dlani a ona musí povoliť. Mory často preháňajú kone, ráno potom človek vidí, ako sú kone zmorené. Mora môže byť tiež zahnaná koňskou hlavičkou. Pred spaním ten, kto svoju stoličku neprevráti, toho mora tlačí celú noc. Mory tiež ľuďom rady vlasy zle strapatia, hovorí sa tomu potom morine zámotky. Keď krstná mama dieťa do plienok zavíja, musí urobiť kríž a cíp plienky zasunúť, inak dieťa mora previje. Proti morám je tiež zariekadlo: „Moro, na vypýtanie príď za svitania.“ A mora musí od človeka odísť a na druhé ráno prísť v ľudskej podobe, aby si niečo vypožičala. Alebo môže človek zvolať: „Moro, až zrána tu buď, narazíme spolu nový sud!“

Podľa Prätoria mory zrážajú obočie do rovnej čiary, takže niektorí ľudia veria, že človek, ktorý má zrastené obočie alebo ktorý je zlostný a nevrlý, tomu vraj jeho zlú povahu mory darovali. Mory z toho obočia vraj vylietavajú v podobe malého bieleho motýlika a sedajú si na tváre ostatných spáčov.