Domček pri lese

V domčeku pri lese žili starček so starenkou. Raz mali hlad a v dome nič na jedenie. Dedko sa rozhodol, že skúsi uloviť nejaké mäso. Čo takto zajac? Bol by dobrý a ešte by ich zohrala koža.
Šiel starček do kôlne a tam si z dreva vyrezal zvláštnu vec. Nikto nevedel, načo bude, iba sám dedko. Pomazal tú vec smolou a položil ju na kraj lesa. Však sa nájde niekto zvedavý, kto sa chytí.
Prvý pribehol zajac. Pozerá, pozerá, čuduje sa, čo by to mohlo byť. Behá to azda? Spí to? A zajac skúsil tú vec prevaliť. Lenže ako siahol labkou na smolu, už sa prilepil. A už tu bol dedko a už ho niesol domov. Zajačik bol malý, chudý, tak ho dedko nechal behať po izbe a čakal ďalej.
Netrvalo dlho a objavil sa vlk. Hneď beží k tej veci a hneď do nej strká. Však jaj, ako na ňu siahol, hneď sa labou chytil. A už tu bol dedko a už ťahá vlka do kôlne a už ho zavrel. Tak, vlku, teraz mi neujdeš, a zajtra z teba bude pečienka.
Kým stihol vlka poriadne zavrieť, už slídila okolo tej veci líška a už bola tiež prilepená. A hneď za líškou sa chytil medveď. Dedko dával zvieratá do kôlne, a zvieratá sa tam už nezmestili. Dedko si hovorí:
„Niekoho už musím urobiť na obed. Koho zarežeme prvého? Zajaca?“
Zajačik však začal nariekať:
„Nie, dedko, nie! Pusť ma radšej, ja ti prinesiem vrece žita na dobrú múku. Napečieš chleba, a ako sa budeš mať!“
Dedko teda zajačika pustil a obrátil sa k líške.
„Tak pôjdeš na pekáč ty!“
Líška začala prosiť tiež:
„Nie, dedko, nie! Pusť ma radšej, ja ti prihnám kŕdeľ husí na dobrú pečienku. Mäso bude, masť bude, a to sa budeš mať!“
Dedko pustil líšku tiež a šiel do kôlne po vlka:
„Nedá sa nič robiť, na pekáč pôjdeš ty.“
To sa vie, vlkovi sa tiež na pekáč nechcelo. Začal prosiť:
„Nie, dedko, nie, ja ti prihnám stádo oviec.“
Tak dedko pustil aj vlka a nakoniec ho uprosil aj medveď, že vraj dá dedkovi so starenkou sud medu. Sedeli doma so starenkou a rozmýšľali, čím ten hlad zaženú. V bruchu im škvŕka, v špajzi nič na zjedenie. Radšej vraj pôjdu spať, aby hlad zahnali.
V tom zrazu buch, buch na dvere a za dverami zajačik s vrecom žita. Dedko sa náhlil do mlyna, keď tu sa ozve silné gagotanie. Babka sa pozrie z okna a tam líška prihaňa už poslednú hus zo sľúbeného kŕdľa. A kým babka stihla jednu tučnú húsku pripraviť na pekáč, už niečo dupká a bečí na dvore. Vlk tam zahnal stádočko oviec s jahňatami, len starému baranovi sa nejako na dvor nechcelo. Ale aj jeho tam vlk zahnal a už bol preč.
Babka navarila a napiekla, pozvala dedka ku stolu a už tu boli hody. Uprostred hostiny však zrazu niečo rachotí a nahnevane bručí. Dedko sa náhlivo ide pozrieť a ako sa zasmial! Medveď kotúľal sud medu a nemohol ho úzkymi dverami prekotúľať. Keď uvidel dedka, nechal sud sudom a ušiel. Dedko si sladký súdok dokotúľal domov sám.
Tak mali dedko s babkou o seba nadlho postarané. Múky bolo zo žita dosť, husi mali ďalšie húsatá, ovce mali jahňatá ..... tak bola vlna aj perie aj pečienka. A keď mali chuť osladiť si život, stačilo len odklopiť veko z medvedieho suda.