Čertov mlyn

Pod starou hutou bývala matka s jedinou dcérou. Mali u seba priadky a zišlo sa niekoľko dievčat. Prichádzali k nim aj mládenci na posedenie a zaoberali sa najviac ostatnými dievčatami; domácej dcéry si nikto nevšímal, lebo bola už v rokoch a nebola taká pekná. Bola veľmi nevrlá, že ju mladá chasa prehliadala, a povedala: „Keby aj sám čert prišiel, hneď by som ho chcela!“ Vtom sa stalo, že k nim prišiel poľovnícky mládenec. Ten sa hneď dal k dcére domácich a oklepával jej pazderie zo zástery. Ona z toho mala radosť. I pýtal sa jej poľovnícky, či by si ho chcela vziať za manžela. Dievča odpovedalo: „Milý pantatko, ja sa nebudem vydávať.“ Matka sa naňho zatiaľ pozrela a povedala: „Pane, vy sa mi akosi nepáčite; veď nemáte obchod podľa nášho spôsobu; pre vás sa moja dcéra nehodí.“ – Poľovník odvetil: „Prečo nie? Vaša dcéra sa mi páči, preto by som si ju rád vzal.“ – Matka povedala: „Dcéra sa vám páči, ale ona ukazuje, že vy sa jej nepáčite. Poľovníci nemajú vlastný dom a musia sa po svete túlať.“ – Poľovník sa obrátil k dcére a opäť sa pýtal, či by si ho nevzala. – Dcéra potom povedala: „Nenúťte ma, ja sa vydávať nebudem.“ – Poľovník jej však prihováral, že je bohatý, že sa u neho bude mať dobre, že jej zaobstará, čo si srdce zažiada. – Matka by sa ho bola rada zbavila, a preto povedala: „Ak ste taký mocný pán, dokážte to. Ak postavíte tamto na tom kopci za štyridsaťosem hodín mlyn, aby sa v ňom mlelo, dám vám svoju dcéru.“ – Dcéra tiež súhlasila: „Áno, potom pôjdem za vás!“ – Poľovník odišiel. Na druhý deň k nim prišiel starý strýko a tomu matka rozprávala, čo sa im včera prihodilo, a podrobne mu opísala poľovníka. Starček sa hneď prežehnával a povedal: „Nepozreli ste sa mu na nohy? Nemal azda konské kopyto? Teraz už viem aj to, kto je ten starý žobrák, čo dnes od božieho rána chodí po Bečvách a všetky kohúty skupuje. Vy máte tiež kohúta; keď k vám príde, nepredávajte ho, ale ho radšej schovajte pod bečku, aby vám ho nevylákal.“ – Prišiel ten človek žobrák a volal: „Máte kohúta?“ – „Nemáme, zabili sme ho, veľmi nám škriekal za ušami; ale nebudeme bez neho dlho; keď prinesú kohúty ku kostolu na predaj, kúpime si iného.“ Žobrák odišiel a dcéra bežala na podlahu a dala kohútovi jesť. Keď sa vrátila, napomínala ju matka: „Nepúšťaj ho, ešte tu chodí ten človek a nedá pokoja.“ Čas dochádzal a poľovník staval mlyn. Matka vzala kohúta a vyhodila ho na strechu. Kohút začal spievať. Čert práve niesol skalu, ktorú mal reťazami priviazanú na chrbte; ale ako kohút zaspieval, jeho moc klesla, takže spadol s kameňom a nemohol mlyn dostavať. Tá skala zostala ležať pod horou až do dnešného dňa a sú v nej vytlačené chrbát a reťaze, ako ju zlý duch mal na sebe pripnutú. Hore bol potom už takmer dostavaný mlyn a strúhy vykopané, a pri mlyne bola chalupa, v ktorej strašilo, takže tam nijaký človek nemohol ani bývať, ani nocovať, ani v lete, ani v zime. Prišiel potom jedného večera po ceste pod horou vyslúžilý vojak a hovoril sám k sebe: „Kdeže ja hriešny tu budem nocovať? Priateľa tu nemám a jesť nemám čo; pôjdem niekam vypýtať si kúsok jedla.“ Išiel z Kněhyně na Záhorsko a prosil: „Buďte takí dobrí a dajte mi niečo jesť, a potom pôjdem hore do chalupy, aby som tam prenocoval.“ Hospodár mu povedal: „Nemožno tam prenocovať, je tam strašná hrôza!“ – Vojak však povedal: „Ja sa tam predsa dám, ale dnes ešte nie, najprv sa pripravím.“ Išiel do Frenštátu, kúpil si tam hromničku a na tretí deň prišiel späť. Ľahol si do baraku a fajčil. Začal fajčiť – plesk po fajke, fajka mu vypadla z úst na zem. „Ty hlúpy blázon,“ zvolal, „toľko rokov som bol vojakom, a ty mi fajku vyrážaš? Počkaj, počkaj, však sa ešte trafíme.“ Rozsvietil sviečku, pomodlil sa, zapálil si a fajčil. Zase plesk po fajke! – „Počkaj,“ hundral, „tretíkrát mi ju nevyhodíš!“ Zapálil si tabak rozžatou sviečkou a obišiel dookola. Za chvíľu to zaklopalo na dvere, neozval sa; zaklopalo sa druhýkrát; mlčal. Až keď sa zaklopalo tretíkrát, prehovoril: „Kto čo potrebuje, nech príde cez deň.“ Dvere sa otvorili a do izby vošiel pocestný poľovník, na ktorom vojak dobre zbadal konské kopyto; a pýtal sa ho: „Prečo ste sem prišli?“ – Poľovník odpovedal: „Zablúdil som a chcem tu s vami prenocovať.“ – Vojak vstal a povedal: „Keď si sem prišiel, prišiel si, ale báť sa nebudeme.“ Vzal sviečku a plesol poľovníka, ktorý hneď zostal pred ním stáť v podobe diabla v celej škaredosti, a hovoril: „Mohol si mi to nerobiť: pusť ma a ja nechám na pokoji teba a ty mňa.“ – Vojak odpovedal: „Nepustím ťa, kým sa mi nezaviažeš, že každého človeka necháš na pokoji, dokiaľ svet svetom bude.“ Diabol zmizol a na stole ležal bochník chleba a hrudka syra. Vojak povedal: „Keď si si to pripravil, príď a jedz!“ Potom pokvapkal ten chlieb hromničkou a chlieb i so syrom zmizol a nastala strašná búrka. Vojak vyšiel pod holé nebo, aby naňho chalupa nespadla, a nič sa mu nestalo. – Išiel k fojtovi a rozprával, čo sa mu tam prihodilo, aby tam šiel a presvedčil sa, že tam už nikdy viac krik nebude. Do roka vojaka dobre chovali a videli, že im zo mlyna a z chalupy zlý duch už nebude viac škodiť.