O Koblížkovi

Žili raz dedko a babka. Mali chalúpku so záhradkou v malej dedinke medzi lesmi a lúkami. Raz poprosil dedko: „Upeč mi, babka, koblížka!“
„Veľmi rada, ale nie je z čoho! Múka nám už celkom došla!“
Dedko sa zamyslel a potom radil: „Babka, pozametaj na sýpke a vymeť zvyšky z truhlice, však sa jej troška nazbiera!“
Babka pozametala a nazbierala dve hrste múky, zamiesila cesto smotanou, z cesta urobila koblihu, tú upiekla na masle a položila na okno vychladnúť.
Koblížek pomaly chladol, ale čoskoro ho prestalo baviť len tak ležať. Skotúľal sa z okna na prápražie, z prápražia do záhrady, zo záhrady na cestu vedúcu popri chalúpke. A ako sa tak kotúľa a kotúľa, stretne zajaca a ten vraví: „Koblížku, koblížku, ja ťa zjem!“
Koblížek sa veľmi zľakol a prosil: „Nie, nejedz ma, zajko, zaspievam ti pesničku.“ A kým stihol zajac odpovedať, spustil:

„Ja som Koblížek, Koblížek,
po sýpke metený,
po truhliciach škrabaný,
smotanou miesený,
na masle vyprážaný,
na okienku chladený.
Ja som dedkovi ušiel,
ja som babke ušiel:
a tebe, zajko, tiež ujdem.“

A čo najrýchlejšie sa cestou kotúľal ďalej, len preč od zajaca! Cesta viedla k lesu, kde prechádzala do lesného chodníka plného koreňov stromov. Koblížka hrboľatý chodník vyhadzoval do výšky a ten vískal od radosti z takej zábavy. To by si u babky s dedkom neužil!
Zrazu oproti nemu sivý vlk: „Koblížku, koblížku, ja ťa zjem!“
„Nie, vlk, nejedz ma, zaspievam ti pesničku.“ A spieval:

Ja som Koblížek, Koblížek,
po sýpke metený,
po truhliciach škrabaný,
smotanou miesený,
na masle vyprážaný,
na okienku chladený.
Ja som dedkovi ušiel,
ja som babke ušiel,
ja som zajačikovi ušiel:
a tebe, vlk, tiež ujdem.“

A rýchlo sa odkotúľal, sotva ho vlk zazrel. A kotúľa sa lesom ďalej a oproti nemu medveď. „Koblížku, koblížku, ja ťa zjem!“
„Nie, nejedz ma, medvedík, radšej počúvaj moju pesničku!“ zakričal Koblížek.

„Ja som Koblížek, Koblížek,
po sýpke metený,
po truhliciach škrabaný,
smotanou miesený,
na masle vyprážaný,
na okienku chladený.
Ja som dedkovi ušiel,
ja som babke ušiel,
ja som zajačikovi ušiel,
ja som vlkovi ušiel,
a tebe, medveď,
tiež ujdem.“

A kotúľal sa ďalej ešte rýchlejšie. Medveď ho sotva kútikom oka zazrel. Tu ide oproti nemu líška. „Koblížku, jé, Koblížku, aký si pekný, voňavučký!“ To sa Koblížkovi páčilo a začal znova spievať svoju pesničku. Líška počúva, počúva a pomaličky, potichučky sa prikráda ku Koblížkovi bližšie a bližšie.

„Ja som Koblížek, Koblížek,
po sýpke metený,
po truhliciach škrabaný,
smotanou miesený,
na masle vyprážaný,
na okienku chladený.
Ja som dedkovi ušiel,
ja som babke ušiel,
ja som zajačikovi ušiel,
ja som vlkovi ušiel,
ja som medvedíkovi ušiel:
a tebe, líška, tiež ujdem!“

„To je ale krásna pesnička, Koblížku,“ vraví líška, „len škoda, že tak zle počujem. Už som stará. Vieš čo, sadni si mi na nos a zaspievaj mi tú pieseň ešte raz!“
Koblížek sa potešil, že sa líške pesnička páči, vyskočil líške na nos a zaspieval:

„Ja som Koblížek, Koblížek.....“

A líška ham! A zjedla ho.