Pán učiteľ z Cinkoty

Pred dávnymi rokmi objavili dedinčania počas ťažkej práce na stavbe v zemi veľký kus kameňa, na ktorom bola napísaná prastarým písmom zaujímavá správa. Z nej sa osadníci dozvedeli, že kedysi dávno bolo v Cinkote namiesto úbohého kostolíka nádherné opátstvo. Miestnemu pánovi farárovi sa myšlienka opátstva natoľko zapáčila, že mu nedala ani minútu, aby oka zažmúril. Kade chodil, stále o nej premýšľal. Nakoniec si vzal do hlavy, že s tým nápadom pôjde za pánom kráľom Matejom na hrad na Budín.
To aj urobil, vybral sa na cestu ku kráľovi Matejovi. Tam hneď predniesol svoju prosbu, aby pán kráľ ráčil milostivo opäť povýšiť jeho kostolík na opátstvo. To by vraj prinieslo jeho obci veľa radosti a úžitku.
„Vypočul som Tvoju prosbu a zdá sa mi, že si hoden stať sa opátom, musíš však správne zodpovedať tri moje otázky, potom budeš povýšený na opáta,“ povedal kráľ.
„Och, zodpoviem určite čo najlepšie podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia,“ na to pán farár.
Kráľ hovorí:
„Tu sú tri otázky: Čo si teraz myslí kráľ? Kde vychádza slnko? A akú cenu má kráľ?“ Pána farára premohli obavy, či bude vedieť odpovedať, preto najprv mlčal a potom vraví:
„Milý pán kráľ, Vaše otázky sú veľmi ťažké, potreboval by som nejaký čas na rozmyslenie.“
Matej bol veľmi veľkorysý a doprial pánovi farárovi celý mesiac času na premýšľanie.
To však farárovi aj tak nebolo nič platné. Aj keby mu hlava praskla, nenapadalo mu nijaké vhodné a rozumné riešenie.
Miestnemu učiteľovi sa po nejakom čase zdalo, že je pán farár v poslednom čase čoraz zachmúrenejší. Učiteľ bol sám veselej povahy a farárova zlá nálada mu prekážala. Pýtal sa ho preto, čo je toho príčinou. Farár mu potom prerozprával celý príbeh.
„Och, pán farár, ničoho sa nebojte, zostaňte pekne v pokoji, ja si oblečiem Vaše najlepšie šaty a pôjdem ku kráľovi. Rád mu vo Vašom mene zodpoviem všetky otázky.“
To nemusel hovoriť dvakrát. Farár hneď radostne súhlasil.
Uplynul práve mesiac, učiteľ si obliekol farárove šaty a vydal sa na cestu na kráľovský hrad do Budína. Vo veľkej sále k nemu prehovoril kráľ Matej:
„Tak teraz chceme počuť Tvoje múdre odpovede. Čo si práve myslím?“
„Nič iné, než že pred Vami stojí farár z Cinkoty. Pritom je to len učiteľ.“ Kráľ vyvalil oči, ale uznanlivo kývol.
„Odpoveď bola v poriadku. Ale vieš, kde vychádza slnko?“
„Prirodzene! Pre Vás na Budíne, pre mňa v Cinkote.“
„Máš pravdu a posledná otázka. Akú mám cenu?“
„Náš pán Ježiš Kristus bol predaný za 30 strieborniakov, preto si myslím, že ste hoden 29 strieborných.“ Vtedy sa kráľ z celého srdca zasmial na týchto šikovných odpovediach a hneď sľúbil, že sa Cinkota opäť stane opátstvom. Chcel, aby sa učiteľ stal prvým opátom. Učiteľ za túto česť poďakoval, ale nechcel ju prijať. Chcel pre seba iba jediné, aby kráľ v Cinkote zaviedol tuplák (dvojnásobný polliter), pretože jeho pohár je vždy veľmi rýchlo vyprázdnený, rýchlejšie ako u ostatných v krčme. Tak vznikol veľký polliter tuplák na potešenie všetkých milovníkov dobrého vína.