Odvar z bravčových semenníkov a pitie krvi gladiátora, alebo Ako naši predkovia liečili neplodnosť

V starovekom Grécku a Ríme mali o neplodnosti viacero teórií, a uplatňovali tak rôzne liečebné postupy. „Treba povedať, že sa antickí lekári zameriavali výlučne na odstránenie ťažkostí u žien. Že by sa neplodnosť páru mohla týkať aj mužov, to v tom čase nikto nepredpokladal,“ objasňuje MUDr. Kateřina Veselá, Ph.D., riaditeľka reprodukčnej kliniky Repromeda. Značná pozornosť sa napríklad venovala odchýlkam od ideálu, či už sa to týkalo tvaru ženskej postavy, alebo podoby menštruačného krvácania. Prílišná štíhlosť aj plnšia postava mohli byť na prekážku, rovnako ako netypická intenzita či farba menštruačnej krvi. Antickí lekári sa zaoberali aj ženskými pohlavnými orgánmi, napríklad hovorili o takzvanej blúdivej maternici. Tá podľa nich vznikla, keď žena nemala dostatok pohlavného styku. Mužské semeno totiž malo podľa starovekých lekárov liečivé účinky a maternicu zvlhčovalo. Ak mala žena styk zriedka, jej maternica bola podľa vtedajších predstáv vysušená a blúdila rôzne po tele, čo malo za následok vznik chorôb. Samozrejme, tým boli rovnako sťažené podmienky na počatie. Okrem liečenia vo svätyniach či nosenia amuletov však ľudia praktizovali aj oveľa bizarnejšie metódy. Ženám sa napríklad odporúčalo piť krv gladiátorov alebo sa nechať od kňaza zbičovať
prúžkom kože z obetovanej kozy. Neplodnosť vtedajší lekári radili liečiť aj bylinkami, kúpeľmi alebo úpravou stravovania.

Stredovek kládol na plodnosť ženy vysoké nároky. Ako na právoplatnú manželku na ňu totiž nazeral až po pôrode prvého dieťaťa. Ak žena nemohla otehotnieť, jej manžel mal právo rozviesť sa s ňou a vystaviť ju tak verejnému zahanbeniu a posmechu. V niečom bol však stredovek voči neplodnému páru spravodlivejší. Ľudia už nepripisovali všetky ťažkosti ženám, zvažovali aj problémy na strane muža. Vtedajší lekári napríklad predpokladali, že suché a studené semenníky znamenajú nedostatok spermií, prípadne ich zlú kvalitu. Plodnosť stredovekí lekári zisťovali napríklad z moču. Za znak neplodnosti považovali napríklad to, že sa v odobratom moči počas desiatich dní objavili červy. V prípade ženy sa do moču mohli takisto vložiť zrná jačmeňa, a ak do desiatich dní vyklíčili, bola žena schopná otehotnieť. Neplodnosť sa najčastejšie liečila bylinkami, kúzelným zaklínaním, modlitbami a amuletmi. Niektorí lekári však mali v rukáve originálnejšie recepty. Svojim pacientom napríklad radili prisypávať tri dni do vína sušené a rozomleté semenníky z ošípanej či starého kohúta. Ak táto metóda nezaberala, odporúčal sa odvar zo sušenej zajačej maternice alebo šanta mačacia uvarená s vínom.

Dnes už našťastie nie je potrebné popíjať odvary zo sušených zvieracích vnútorností a na problémy s počatím sa takisto nazerá celkom inak. „V súčasnosti už vieme, že problémy s plodnosťou sa v jednej tretine prípadov týkajú ženy, v jednej tretine muža a v jednej tretine je to kombinácia oboch faktorov,“ vysvetľuje MUDr. Veselá. Hoci sa teraz na vyšetrovanie aj liečbu využívajú najmodernejšie technológie, odporúča lekárka vyhradiť priestor aj alternatívnym prístupom, z ktorých niektoré sú overené tisícročnou tradíciou. „Rad štúdií preukázal, že kombinovanie postupov modernej a tradičnej medicíny funguje veľmi dobre. Napríklad ženy, ktoré popri inovatívnych metódach užívali aj bylinky, prípadne chodili na akupunktúru, si až
dvojnásobne zvýšili šancu otehotnieť,“ uzatvára MUDr. Veselá. Bylinné kúry, ktoré naši predkovia užívali, teda rozhodne neboli od veci. Aj dnes vieme, že vhodne namiešané zmesi dokážu upraviť menštruačný cyklus, zmierniť hormonálne výkyvy alebo upokojiť rozrušenú myseľ.