Raráš a škriatok I. V Běcharech

V Běcharech bol jeden sedliak, volali ho kmotor Palička. Ten raz išiel do Kopidlna na trh a našiel v poli pod hruškou kurča; bolo čierne a premoknuté, triaslo sa od zimy a pípalo. Kmotor Palička ho vzal pod plášť a doma ho dal za pec, aby uschlo, a potom ho pustil na dvor medzi iné sliepky. V noci, keď už všetko spalo, začuje Palička zrazu v komore niečo šuchotať, a hneď nato akýsi prenikavý hlas, napoly ľudský, napoly sliepčí:
„Pantáto, priniesol som Vám zemiaky!“ Hospodár
vyskočil z postele a bežal do komory pozrieť, čo je to. A vidí ohnivé kurča a tri hromádky zemiakov; lietalo z hromádky na hromádku.
„Fuj, ty neplecha!“ odpľul si sedliak od ľaku, buchol dverami a išiel si znova ľahnúť, ale od starostí nemohol do rána spať, už vedel, čo si domov doniesol. Ráno potom, keď sa rozednilo, všetky tie zemiaky vyhádzal na hnoj. Druhú noc zasa počuje:
„Pantáto, priniesol som Vám pšenicu, raž, jačmeň!“
Sedliak sa už nešiel pozrieť, čo je to, ale triasol sa od strachu ako osika a neustále sa modlil:
„Vysloboď nás od zlého!“ A len čo začalo svitať, vzal lopatu a chvojovú metlu a zasa to obilie všetko vyhádzal a vymetal, aby tam ani zrnka nezostalo. Bol celý zarmútený; nevedel si pomôcť, a tiež sa bál, aby si toho zo susedov nikto nevšimol. Ale susedia si to predsa len všimli; videli v noci niečo k Paličkovcom do domu lietať ako plamenný vechtík, a nezapálilo; a vo dne spozorovala susedka aj to čierne kurča na dvore medzi sliepkami. Tu hneď bola po dedine jedna reč, že kmotor Palička sa zapísal čertovi. Niektorí rozvážnejší krútili hlavou; odjakživa ho poznali ako bohabojného i poctivého, a umienili si, že mu dajú výstrahu. Prišli tam a on im úprimne všetko povedal, čo a ako, a žiadal ich, aby mu poradili, čo robiť.
„Aká rada?“ vraví jeden mladý sedliak, „zabite tú potvoru!“ A hneď sám schmatol polienko a udrel ním po kurčati. Ale v tom okamihu mu kurča vskočilo na chrbát a tĺklo ho ako polenom a pri každej rane volalo:
„Ja som raráš! ..... Raráš ..... Raráš!“
Potom niektorí radili Paličkovi, aby sa odtiaľto vypredal a presťahoval inam, že raráš zostane v tom dome. Sedliak sa toho hneď chytil a hľadal kupca, ale nikto mu dom s rarášom nechcel kúpiť; Palička si potom zasa umienil, nech to stojí, čo chce, že sa raráša musí zbaviť. Predal obilie, dobytok i všetko, čo nevyhnutne nepotreboval, a kúpil si iný dom v druhej dedine a sťahoval sa tam. A keď potom už naposledy prišiel s vozom a naložil škopky, necky, brány a iné také náradie, išiel a sám si zapálil svoj slamou krytý dom ..... bol na samote a nikomu sa nemohla stať škoda. Potom práskol bičom a chcel ísť; zatiaľ sa ešte raz obzrel na svoj dom, ako chytal, a vraví:
„Zhor si tam, neplecha! Za to miesto predsa ešte niečo utŕžim.“
„Che ..... che ..... che!“ ozvalo sa niečo vzadu na voze. Palička pozrie ..... na krabici tam sedelo to čierne kurča, zatrepotalo krídlami a začalo si spievať:
„Už sa sťahujeme, už tu nebudeme, už tu nebudeme, už odtiaľto pôjdeme; už tu nebudeme, už sa sťahujeme, už sa sťahujeme: inde kradnúť budeme!“
Kmotor Palička zostal, akoby ho bol hrom omráčil. Už nevedel, čo si počať. Potom mu napadlo, či by si raráš nedal povedať a sám neodišiel, keby ho dobre kŕmil. A nariadil žene, aby mu dávala tanier dobrého mlieka a k tomu tri buchty. Raráš sa mal dobre, ale nezdalo sa, že by sa chcel odtiaľto hýbať. Raz podvečer prišiel z poľa domov paholok a vidí na schodoch tie tri buchty, čo tam gazdiná položila rarášovi. Mal hlad, a tak pristúpil a jednu zjedol. „Lepšie, keď ju zjem ja, ako tá obluda,“ vraví si sám. Ale v tej chvíli mu už sedel raráš na chrbte a kričal:
„Jedna buchta! ..... druhá buchta! ..... tretiu buchtu Vašek zjedol!“
A pritom mu zakaždým vsadil do chrbta takú ranu, že paholok mal potom ešte dlho modriny. Ráno, keď Palička vstal a išiel paholka budiť, našiel ho celého dobitého, sotva sa mohol hýbať. A keď sa dozvedel, čo a ako, išiel k rarášovi a prosil ho, aby sa od neho vysťahoval, že inak nebude chcieť u neho slúžiť žiadny paholok. „Che, che, che!“ zachechtal sa raráš a povedal:
„Zanes ma tam, kde si ma vzal, nebude mi teba žiaľ!“
Sedliak hneď vzal na seba plášť a zaniesol kurča zasa pod tú hrušku, kde ho našiel, a raráš ho potom už nechal.