O zlobivom škriatkovi

Kedysi dávno žili v ďalekých vysokých horách škriatkovia. Hovorilo sa, že v tých horách je vchod do Pekla a oni ho strážia. Jedného dňa sa jednej zo škriatkovských rodín narodil už dlho očakávaný synček a všetci oslavovali jeho príchod. Dostal meno Karlík a už od narodenia sa čulo hrnul do sveta. Celé dni skúmal škriatkovské jaskyne, často zablúdil aj do pekelných chodieb, a tak netrvalo dlho a vyznal sa v horách lepšie ako ktokoľvek iný. Avšak namiesto toho, aby ostatným pomáhal, naopak zlobil a škodil. Svoje znalosti potom využíval na to, aby sa skrýval pred trestami. Všetko má však svoju hranicu, a keď Karlíkovej mamičke došla trpezlivosť, rozhodla sa zájsť do Pekla na návštevu za Luciferom. Porozprávala mu o starostiach, ktoré jej synček spôsobuje, a žiadala ho o radu, ako by ho mohla za jeho vylomeniny potrestať, aby sa to odnaučil, takto zlobiť! Lucifer sa zaradoval. Hostinský z pekelnej krčmy si totiž požiadal o dovolenku a Vládca pekiel práve zháňal niekoho, kto by ho dočasne zastúpil. Karlíkova mamička okamžite súhlasila a sľúbila, že hneď nasledujúceho dňa svojho nezbedníka privedie.

Lenže to by nebol Karlík, aby neutiekol a niekam sa neschoval, hneď ako započul, čo ho čaká. Lucifer sa však nedal len tak oklamať a sám sa ho vybral hľadať. A tak, než slnko zapadlo, bol už Karlík v pekelnej krčme a Samuel – právoplatný hostinský – mu pri svojom zhone s balením vysvetľoval, ako tam všetko chodí a ako má obsluhovať hostí. A tiež ho napomínal, že ak nenájde svoju milovanú krčmičku po návrate v pôvodnom stave… Škriatok pochopil, že radšej nemá chcieť vedieť, čo by sa stalo potom. Zároveň mu však nešlo do hlavy, prečo na neho hostinský tak naliehá. Na obsluhovaní v pekelnej krčme predsa nemôže byť nič zložité! Samuelovi samozrejme všetko odkýval a odsúhlasil, ibaže všetko poúčanie a varovanie mu išlo jedným uchom dnu a druhým von.

Ráno sa Karlík poslušne vybral smerom ku krčme a posadil sa na stoličku za výčapným pultom. Zatiaľ mal len dvoch návštevníkov, práce nebolo príliš a on mohol skúmať všetky priľahlé miestnosti a ich zákutia.

Ako deň bežal, začínali sa po práci do krčmy hrnúť ďalší a ďalší čerti a Karlík pomaly, ale iste prestával stíhať. Čerti, ktorých dlho neobsluhoval, začínali byť netrpezliví a nevrlí, niektorí dokonca s klením odchádzali. Škriatka to trochu znepokojovalo, ale robil, čo mohol – ruky mal len dve a nohy krátke. Celú noc behal sem a tam, nalieval, dolieval, obsluhoval, obskakoval, ospravedlňoval sa za svoje zdržanie a snažil sa všetko udržať v poriadku, až v krčme napokon zostala len jedna čertica.

„Asi by som už mala ísť,“ prehovorila potichu, keď si všimla, že ju škriatok pozoruje, „aby si mohol zavrieť a ísť si odpočinúť. Zajtra ťa čaká ďalšia práca.“ Zdvihla sa a chystala sa na odchod, avšak Karlík ju zadržal. Všimol si, že bola v krčme odvtedy, čo prišiel – celý deň! – a bolo mu to čudné.

„Nemám čo iné robiť,“ pokrčila plecami, „vlastne – nič ma teraz nebaví, nič ma npoteší. Ale ak chceš, mohla by som ti teraz trochu pomôcť s upratovaním.“

To poskytlo Karlíkovi príležitosť porozprávať sa s čerticou a skamarátiť sa. Volala sa Linda, a aby im práca lepšie ubiehala, rozprávala mu o Pekle a o všetkom, čo sa v ňom deje. Kým sa nazdali, všetky miestnosti boli ako zo škatuľky a škriatok si mohol ísť odpočinúť.

Na druhý deň však musel do práce znova. Keď sa zobudil, cítil každučkú časť svojho drobného telíčka, ako sa odmieta akokoľvek pohnúť a čokoľvek urobiť. Ale niečo Samuelovi sľúbil, a keďže sa bál jeho hnevu, prinútil sa vstať a ísť pracovať.

Niekoľko čertov už netrpezlivo čakalo na Karlíka pred vchodom do krčmy, a keď sa objavil, zasypali ho nadávkami a kliatbami, že sa tak dlho flákal! Úbohý škriatok teda rýchlo odomkol a začal svoj takmer celodenný krčmársky zhon. Netrvalo dlho a prišla aj Linda. Tá sa na rozdiel od ostatných posadila do kútika a bez jedinej objednávky len ticho pozorovala okolie.

Karlík pobehoval sem a tam celý deň, čas nemilosrdne utekal, niekoľko čertov opäť v hneve a netrpezlivosti odchádzalo, iní sa zasa rozčuľovali kvôli zlej objednávke. Bolo toho toľko, že si škriatok všetko zapamätať jednoducho nemohol! Len si želal, aby bol čo najskôr večer a on si mohol vydýchnuť.

Linda opäť zostala ako posledná a pomohla s upratovaním, čo vyčerpaný škriatok iba uvítal. Tentoraz hovorili hlavne o živote škriatkov a o tom, prečo Karlík za trest musí zastupovať Samuela a obsluhovať v pekelnej krčme.

Nasledujúce dni prebiehali podobne ako predchádzajúce dva. Linda pomáhala Karlíkovi čoraz viac, lebo jej bolo unaveného a zmoreného škriatka ľúto. Vďaka spoločne stráveným chvíľam sa z nich stali veľmi dobrí priatelia. Povinnosti v pekelnej krčme už neboli také nezvládnuteľné, aj návštevníci boli teraz spokojnejší, keď nemuseli tak dlho čakať.

Karlíka tešilo, že svoju úlohu plní dobre, a dúfal, že to ocení aj Samuel. Premýšľal tiež, ako by sa odmenil Linde, pretože bez jej pomoci by to určite nezvládol! Jednej noci sa jej opýtal, čo by si priala. Čertica nestála o žiadne škriatkovské poklady, pretože v Pekle nie sú príliš cenené, a zároveň zdôrazňovala, že Karlíkovi pomáha dobrovoľne a rada – navyše vďaka práci mohla aspoň na chvíľu zabudnúť na svoje trápenie.

Tu škriatok zbystril pozornosť. Linda má trápenie? Tak ho jej musí zbaviť! A začal vyzvedať, o aké trápenie že ide. Jeho nové predsavzatie sa však čoskoro ukázalo ako obtiažne – Linda bola totiž zaľúbená do Samuela a starostlivo to skrývala, pretože sa bála, že by ju odmietol a ostatní by sa jej smiali. Jediným podozrivejším správaním mohli byť azda len jej časté návštevy pekelnej krčmy. Lenže keď Samuel odišiel, zostala sama a sužoval ju smútok.

Karlík premýšľal a premýšľal, ale nenapadlo mu nič, čo by pre Lindu mohol v tejto záležitosti urobiť. Čertovským vzťahom a láskam on vôbec nerozumie! Nakoniec sa ju pokúsil aspoň utešiť a povzbudiť, že všetko iste dobre dopadne.

Samuel sa vrátil už po dvoch týždňoch. Neskrýval, že sa mu za jeho milovanou krčmou až príliš cnelo na to, aby si mohol užívať voľno. So stavom, v akom ju našiel, bol veľmi spokojný a Karlíka chválil a ďakoval mu. Škriatok však prezradil, že jeho zásluha je to len z polovice, Lindina pomoc bola nezanedbateľná. Hostinský sa preto rozhodol, že musí odmeniť oboch.

Karlík samozrejme žiadal, aby sa prihovoril u Lucifera a on sa mohol vrátiť domov, pretože pekelné prostredie mu ani trochu nepristalo a navyše sa mu cnelo za mamičkou. Samuel sľúbil, že to pre škriatka urobí, a už-už chcel ísť za Lindou opýtať sa aj na jej želanie, keďtu ho škriatok zadržal.

„Možno viem o lepšej veci, ktorú by si pre Lindu mohol urobiť,“ povedal, „a od nej by si sa to určite nedozvedel.“

Spočiatku škriatok váhal, ako všetko správne Samuelovi povedať a nespôsobiť nejaké nedorozumenie. Nakoniec vsadil na úprimnosť, priznal sa, že sa v týchto veciach nevyzná, ale dúfa, že hostinský všetko správne pochopí, a zveril mu, ako sa veci s Lindou majú. Opisoval, ako sa mu čertica zverila so svojím trápením, ako dlho premýšľal o spôsobe pomoci, ale nič lepšie ho nenapadlo, než všetko Samuelovi po pravde povedať. Ešte ani nedohovoril a Samuel odišiel.

To Karlíka trochu poľakalo, asi niečo urobil zle. Z myšlienok ho však vyrušil sám Lucifer:
„Môžeš ísť domov. Ale opováž sa svoju mamičku ešte zlobiť! Potom by som si pre teba pripravil oveľa horší trest a navyše by som zariadil, aby ti nikto nemohol pomáhať!“

Škriatok sľúbil, že už bude dobrý, a išiel domov. Rodičia ho veselo vítali a vypytovali sa, čo sa v Pekle deje. Karlík im rozprával o všetkom, čo prežil v krčme, a tiež o svojej novej kamarátke Linde.

Na život doma si opäť rýchlo zvykol a na udalosti v Pekle si ani nespomenul. Preto ho prekvapilo, keď ho po nie príliš dlhom čase prišla navštíviť Linda. Tvár jej zdobil tajomný úsmev a bez pobádania sa dala do rozprávania:

Hneď po škriatkovom odchode ju navštívil Samuel a ukázalo sa, že sa obávala úplne zbytočne! Po niekoľkých dňoch sa totiž konala svadba.

Linda sa ospravedlňovala, že Karlíka nepozvala, ale bol to taký zhon, že skrátka zabudla. Škriatok sa však vôbec nehneval. Bol rád, že sú všetci šťastní.

A tak tam v horách škriatkovia a čerti žijú spolu dodnes. A niektorí nezbedníci občas vypomáhajú v pekelnej krčme, aby Samuel mohol tráviť viac času so svojou milou Lindou a ich malými čertíkmi.