Domku, domčeku

Kto vie. Ležal v tráve, slniečko naň svietilo, dážď ho umýval. Možno ho stratil hrnčiar, keď šiel na trh, možno sa vykotúľal gazdinej z koša, keď sa vracala z mesta.
Tu zrazu bzz, bzz, okolo krčaha letí muška bzučivka. Poletuje, obletuje, potom si sadne a pýta sa krčaha:
„Krčahu, krčiažku, pekný domčeku, kto v Tebe býva?“
Krčah na to nič nehovoril. Muška vletela dovnútra. Krčah, domček sa jej zapáčil. Usadila sa v ňom a spokojne tu žila.
Raz počuje, ako niekto okolo krčaha poletuje a niečo si píska.
Nastavila uši a počúva:
„Krčahu, krčiažku, pekný domčeku, kto v Tebe býva?“
„Bzz, bzz, ja, muška bzučivka. A kto si Ty?“
„Ja som komár pískal a chcel by som tu s Tebou bývať.“
„Tak poď ďalej, miesta je tu dosť.“
Komár pískal vletel dovnútra a už boli v domčeku dvaja.
Čoskoro zazneli pri krčahu rýchle krôčiky, ako keď dáždik šuští. Bola to myška hrýzka. A už si domček očuchává a prezerá a už sa pýta:
„Krčahu, krčiažku, pekný domčeku, kto v Tebe býva?“
„Bzz, bzz, ja, muška bzučivka.“
„Písk, písk, ja, komár pískal. A kto si Ty?“
„Ja som myška hrýzka a chcela by som tu bývať s Vami.“
„Tak poď ďalej, miesta je tu dosť.“
A už boli v krčahu, v domčeku traja.
Zrazu okolo krčaha v tráve čľap, čľap! Čľap, čľap! Pricupkala žaba kvakáčka a pýta sa:
„Krčahu, krčiažku, pekný domčeku, kto v Tebe býva?“
„Bzz, bzz, ja, muška bzučivka.“
„Písk, písk, ja, komár pískal.“
„Hryz, hryz, ja, myška hrýzka. A kto si Ty?“
„Ja som žabka kvakáčka a chcela by som tu bývať s Vami.“
„Tak poď, miesta je tu ešte dosť.“
A už boli v domčeku štyria.
Tu zrazu popri krčiažku dupy dup, dupy dup! Pribehol ušatý zajac a hneď sa pýta:
„Krčahu, krčiažku, pekný domčeku, kto v Tebe býva?“
„Bzz, bzz, ja, muška bzučivka.“
„Písk, písk, ja, komár pískal.“
„Hryz, hryz, ja, myška hrýzka.“
„Kvak, kvak, ja, žabka kvakáčka. A kto si Ty?“
„Ja som zajac ušiak a chcel by som tu s Vami bývať.“
„Tak poď, miesto sa ešte nájde.“
Zajac hop a už ich bolo v domčeku päť.
Bežala okolo líška. Zastavila sa, obzerá krčah, počúva a hneď sa pýta:
„Krčahu, krčiažku, pekný domčeku, kto v Tebe býva?“
„Bzz, bzz, ja, muška bzučivka.“
„Písk, písk, ja, komár pískal.“
„Hryz, hryz, ja, myška hrýzka.“
„Kvak, kvak, ja, žabka kvakáčka.“
„Dupky, dup, ja, zajac ušiak. A kto si Ty?“
„Ja som líška ryšavka a chcela by som tu bývať s Vami.“
„Tak poď, možno sa ešte miesto nájde.“
A už ich bolo v domčeku šesť.
Tu zrazu zďaleka ňuf, ňuf, uháňa okolo vlk sivý krk. Vidí krčah, zastaví sa a hneď volá:
„Krčahu, krčiažku, pekný domčeku, kto v Tebe býva?“
„Bzz, bzz, ja, muška bzučivka.“
„Písk, písk, ja, komár pískal.“
„Hryz, hryz, ja, myška hrýzka.“
„Kvak, kvak, ja, žabka kvakáčka.“
„Dupky, dup, ja, zajac ušiak.“
„Šteky, štek, ja, líška ryšavka. A kto si Ty?“
„Ja som vlk sivý krk a chcel by som tu bývať s Vami.“
„Tak poď, hoci je tu miesta máličko.“
A už ich bolo v domčeku sedem. Zmestili sa do krčaha alebo nezmestili, to už dnes nikto nevie. Žili tam však svorne a spokojne, nijako nezavadzali. Až jedného dňa…….
Jedného dňa započuli všetci zďaleka brum, brum, prask, prask! BRUM, BRUM! PRASK, PRASK! Privalil sa odkiaľsi medveď bručúň. Zabúchal labou na krčah, BUCH, BUCH, nepovedal nič o peknom domčeku. Iba nevrlo zabručal:
„Čo je to tu? Kto tu býva?“
Zvieratká sa báli, predsa však odpovedali:
„Bzz, bzz, ja, muška bzučivka.“
„Písk, písk, ja, komár pískal.“
„Hryz, hryz, ja, myška hrýzka.“
„Kvak, kvak, ja, žabka kvakáčka.“
„Dupky, dup, ja, zajac ušiak.“
„Šteky, štek, ja, líška ryšavka.“
„Vau, vau, ja, vlk sivý krk. A kto si Ty?“
„Ja? Ja som medveď bručúň a teraz tu budem bývať iba ja. Všetci von!“
Zvieratká sa zľakli, na všetky strany sa rozutekali. A medveď bručúň sa začal tlačiť do krčaha. Ako si však naň sadol, krčiažok sa rozbil a bolo po krčiažku, po peknom domčeku. Medveď sa zľakol a tiež rýchlo preč! Kdeže teraz asi zvieratká bývajú?