O žirafe Cecílii

Žirafa, žirafa, načo ten dlhý krk?
To aby som videla za najvyšší vrch!
Žirafa, žirafa, načo ti tie dlhé nohy?
Sama neviem, azda na ne mám vlohy.
Žirafa, žirafa, ako ty vlastne spíš?
Veru sladko, to si píš!

Kde bolo, tam bolo, žila jedna žirafa menom Cecília. Tá žirafa mala, ako azda každý, problémov až nad hlavu. Ale uznajme, že nie každý má taký dlhý krk. Preto mala Cecilka problémov o pár stôp viac, trúfam si povedať, že priveľa!

Napríklad raz sa tak prechádzala a zrazu ucítila akési čudné šteklenie v nohách. Zohne teda svoj dlhočizný krk a čo nevidí! Mravca, ako rozhadzuje rukami a kričí, až to nie je pekné. Že kto si má stále dávať pozor, že nedávno ho takmer zašliapol slon, teraz zase žirafa... a že rovno môže ísť sám vystrieť päty, lebo na malé stvorenia, ako je mravec, sa aj tak ohľady neberú... Kým sa mu však Cecilka stihla ospravedlniť, bol fuč! „Ach jaj,“ povzdychla si. „Za to iste-iste môže moja výška!“ a vzdychala po zvyšok dňa.

Raz sa zase konala súťaž v kotrmelcoch. No a keďže bola Cecilka žirafa športovo založená, že vraj to tiež skúsi. Tak svižne sklonila krk, pekne pod pravú prednú nohu, na ňu ľavú zadnú, potom ľavú prednú cez krk a pravú zadnú pod... no a vznikol z toho žirafí uzol! Div, že Cecilku vôbec rozmotali! „Ach jaj, tá moja výška,“ vzdychala zase Cecilka.

A keďže vzdychať neprestávala, bol k nej privolaný doktor. Ten prišiel v plnej paráde s húkajúcou sanitkou a so štafľami. A začal sa pýtať svojej žirafej pacientky, kde to bolí a či má tieto problémy už dlho. A tak mu žirafa začala rozprávať, ako jej výška prekáža, nehovoriac o kotrmelcoch. A tiež, že keby sa náhodou chcela stať modelkou, tak jej ani topánky na podpätku nedajú, pretože je dosť vysoká... „Hmm, ono to zasa také horúce nebude,“ mienil doktor a dodal, že na prehliadkovom móle žirafu nikdy v živote nevidel, nieto ešte žirafu pokúšajúcu sa o kotrmelec. A že v jej výške vidí skôr plusy ako mínusy.
„Čo má povedať taký nosorožec, ktorý svoju milú takmer prepichol pri svadobnom bozku,“ smial sa doktor. „Dodnes to má na tanieri a môže byť rád, že sa tá veľkolepá nosorožčia svadba vôbec konala. Alebo napríklad taký vtákopysk, všetci sa mu smejú kvôli jeho vzhľadu.

A žirafa na to, že u nej je to niečo úplne iné a či jej chce doktor naozaj pomôcť, tak jej ten dlhý krk skráti. Na to doktor, že neprichádza do úvahy, že na takýto zákrok nemá potrebnú kvalifikáciu a ešte by mohol prísť o lekársku licenciu. „Nie, nie, nikdy!“ krútil zarytne hlavou. Potom niečo škriabal na kus papiera a povedal: „Jediné, čo pre vás môžem urobiť, je, že vám, drahá žirafa, predpíšem dobrú náladu trikrát denne vždy po jedle. Potom sa zamyslel a povedal: „Viete čo? Vám vyššie dávky neuškodia!“ A trojku prepísal na desiatku. „Tak desaťkrát denne štipku dobrej nálady a malo by to byť v poriadku.“ „A čo ak to nezaberie?“ pýtala sa žirafa. „No, potom vám, pani Cecilka, ešte môžem zapožičať ružové okuliare, aby ste videli svet v lepších farbách.“ Potom zaklapol kufrík a v húkajúcej sanitke pospiechal k ďalšiemu pacientovi.

A tak Cecilka robila, čo jej doktor nariadil. Ani by ste neverili, aký liečivý účinok má dobrá nálada. Zrazu žirafa zisťovala, aký fantastický pocit to je, byť žirafou. Kto iný si môže rozprávať s vtákmi v korunách stromov? Kto iný môže pozdraviť cestujúcich v lietadle? A keď natiahla krk o niečo viac, dokonca aj dúhu ochutnala. A tak sa začala mať žirafa rada. A bola šťastná, že jej doktor nakoniec ten krk neodrezal.