O vodičke – zdravotnícka rozprávka

„Milé deti,“ povedala raz pani učiteľka, „pozvala som dnes k nám na návštevu vodníka. Vôbec sa ho nemusíte báť, je menší ako vy a je to vodník v našom bábkovom divadle! Praví vodníci nie sú, ako už iste viete, žijú len v rozprávkach. Ale tento vodník ma prosil, aby som mu dovolila niečo vám povedať. Vodníku, ozvi sa!“

Na malom javisku sa ukázal staručký vodníček a deťom sa uklonil: „Dobrý deň, deti, posiela ma k vám sama vodička. Chce, aby som vám odkázal, že sa na vás už veľmi teší! Čoskoro bude leto, budete sa vo vode špliechať, chodiť na bazény a na rybníky... Že sa už aj vy tešíte?“

A deti sa tešili. Vodník ale rozprával ďalej: „Kedysi sa rozprávali historky, že vodníci sťahujú ľudí pod vodu. Ale vy už iste viete, že to nie je pravda. Dnes sa utopí najmä ten, kto nevie plávať. Vy viete plávať?“ Spýtal sa nakoniec.

„Nevieme,“ povedala väčšina detí. Ale vodníkovi to nevadilo.

„No samozrejme, ešte ste malé. Ale nech sa to čoskoro naučíte a nemusíte sa báť vody. Kým vám plávanie nejde, používajte kruh alebo rukávniky. A nikdy sa nekúpte samy. Ak je s vami mamička alebo ocko, dozrú na vás, ale už veľa detí sa utopilo, pretože plávali do hlbokej vody, kde nedočiahli, a voda sa im natlačila do úst a do nosa.“ Vodník bol veľmi smutný, ale pani učiteľka ho povzbudila: „Nebuď smutný, vodníčku, deti nám iste sľúbia, že budú plávať opatrne.“ Deti to sľúbili a prosili, aby vodník rozprával ďalej.

„Viete ale, čo voda nerada? Neznáša, keď si ju niekto z vás vezme do úst. Je v nej totiž plno zárodkov a chorôb, aj keď vyzerá čistučká ako sklo!“

Pani učiteľka sa zamyslela a potom sa detí spýtala: „Je možné, aby sa tie zárodky z vody dostali do úst ešte inak ako prehĺtaním?“

Deti rozmýšľali, ale nakoniec sa nechali poradiť.

„Stačí, keď si napríklad oblížete mokrý prst,“ povedal vodník, „alebo keď budete mokrými rukami brať jedlo do ruky, napríklad jabĺčko – a bacily majú vyhraté. A čo myslíte, že je najväčšou ochranou proti takejto nákaze?“

„Nejesť vo vode!“ volali deti.

Vodník sa začal lúčiť, ale potom si spomenul, že na niečo predsa len zabudol!

„Deti, je tu ešte jedna dôležitá vec! Vodička ma veľmi prosila, aby som vám to povedal. Viete, sú deti, ktoré pred kúpaním nejdú na záchod, a potom sa vycikajú do vody. To vodička vôbec nemá rada, je jej to nepríjemné, pretože sa veľmi znečistí a potom smrdí. Deti, sľúbte mi, že pred kúpaním pôjdete na záchod. Veď sa niečím takým škaredým nebudete vodičke odvďačovať za krásne kúpanie!“

Deti rozmýšľali a spomínali, či niekedy niečo také urobili. Potom vodníčkovi sľúbili, že to nebudú robiť, a pekne sa s ním rozlúčili. „A príď zase!“ volali ešte za ním.

Jirka svoje zážitky z dneška zase rozprával doma rodičom. Obaja boli veľmi radi, že sa Jirka učí samé zaujímavé a správne veci, a tak ocko sľúbil, že po večeri zase bude rozprávať.

A sľub aj dodržal.