Koblížek

Žili raz dedko a babka. Mali chalúpku so záhradkou v malej dedinke medzi lesmi a lúkami. Raz poprosil dedko: „Usmaž mi, babka, koblížek!“
„Veľmi rada, ale nie je z čoho! Múka nám už celkom došla!“
Dedko sa zamyslel a potom radil: „Babka, pozametaj v sýpke a vymeť zvyšky z truhlice, však sa jej troška nazbiera!“
Babka pozametala a nazbierala dve hrste múky, zamiesila cesto smotanou, z cesta urobila koblížek, ten usmažila na masle a položila na okno vychladnúť.
Koblížek pomaly chladol, ale čoskoro ho prestalo baviť len tak ležať. Skotúľal sa z okna na prah, z prahu do záhrady, zo záhrady na cestu vedúcu popri chalúpke. A ako sa tak kotúľa a kotúľa, stretne zajaca a ten vraví: „Koblížek, koblížek, ja ťa zjem!“
Koblížek sa náramne zľakol a prosil: „Nie, nejedz ma, zajko, zaspievam ti pesničku.“ A kým stihol zajac odpovedať, spustil:

„Ja koblížek, koblížek,
po sýpke zametený,
po truhliciach zoškrabaný,
smotanou zamiesený,
na masle vyprážaný,
na okienku schladený.
Ja som dedkovi ušiel,
ja som babke ušiel:
a tebe, zajko, tiež ujdem.“

A čo najrýchlejšie sa cestou kotúľal ďalej, len preč od zajaca! Cesta viedla k lesu, kde prechádzala do lesného chodníka plného koreňov stromov. Koblížka hrboľatý chodníček vyhadzoval do výšky a ten výskal od radosti nad takou zábavou. To by si u babky s dedkom neužil!
Tu zrazu proti nemu sivý vlk: „Koblížek, koblížek, ja ťa zjem!“
„Nie, vlku, nejedz ma, zaspievam ti pesničku.“ A spieval:

„Ja koblížek, koblížek,
po sýpke zametený,
po truhliciach zoškrabaný,
smotanou zamiesený,
na masle vyprážaný,
na okienku schladený.
Ja som dedkovi ušiel,
ja som babke ušiel,
ja som od zajka ušiel:
a tebe, vlku, tiež ujdem.“

A rýchlo sa odkotúľal, sotva ho vlk zazrel. A kotúľa sa lesom ďalej a oproti nemu medveď. „Koblížek, koblížek, ja ťa zjem!“
„Nie, nejedz ma, medvedík, radšej počúvaj moju pesničku!“ vykríkol koblížek.

„Ja koblížek, koblížek,
po sýpke zametený,
po truhliciach zoškrabaný,
smotanou zamiesený,
na masle vyprážaný,
na okienku schladený.
Ja som dedkovi ušiel,
ja som babke ušiel,
ja som od zajka ušiel,
ja som od vlka ušiel,
a tebe, medveď,
tiež ujdem.“

A kotúľal sa ďalej ešte rýchlejšie. Medveď ho sotva kútikom oka zazrel. Tu ide proti nemu líška. „Koblížek, jéj koblížek, aký si pekný, voňavučký!“ To sa koblížkovi páčilo a začal znova spievať svoju pesničku. Líška počúva, počúva a pomaličky, potichučky sa prikráda ku koblížkovi bližšie a bližšie.

„Ja koblížek, koblížek,
po sýpke zametený,
po truhliciach zoškrabaný,
smotanou zamiesený,
na masle vyprážaný,
na okienku schladený.
Ja som dedkovi ušiel,
ja som babke ušiel,
ja som od zajka ušiel,
ja som od vlka ušiel,
ja som od medveďa ušiel:
a tebe, líško, tiež ujdem!“

„To je ale krásna pesnička, koblížek,“ vraví líška, „len škoda, že tak zle počujem. Už som stará. Vieš čo, sadni si mi na nos a zaspievaj mi tú pieseň ešte raz!“
Koblížek mal radosť, že sa líške pesnička páči, vyskočil líške na nos a zaspieval:

„Ja koblížek, koblížek.....“

A líška ham! A zjedla ho.