O čarovnom býčom rohu

Bol raz jeden bohatý muž, ktorému zomrela žena a zanechala mu malú dcérku, ktorá sa volala Grétka, a tú nadovšetko miloval. V susedstve žila jedna vdova, ktorá mala tiež dcéru. Tej hovorili Trojočka, pretože mala tri oči. Jedného dňa zvábila vdova malú Grétku k sebe a povedala jej: „Pozri, keď si ma tvoj otec vezme za ženu, budem ti dobrou matkou; budem ti česať vlasy zlatým hrebeňom, umývať tvár mliekom a na pitie ti dám víno. Moja dcéra bude odháňať muchy, keď budeš spať, a keď sa zobudíš, bude sa s tebou hrať!“ To sa malej Grétke páčilo, a preto prosila otca tak dlho, kým ho neuprosila a susedku si nevzal za ženu. Niekoľko dní sa mala Grétka ako kráľovná, ale čoskoro sa z novej matky vykľula skutočná macocha. Hádka bola jej denným chlebom, po výprask nemusela ani na dva sliepčie kroky, a keď si to úbohá Grétka postažovala svojmu otcovi, zaobchádzala s ňou ešte horšie. Veru, majú tie macochy čudné zvyky! Grétka musela pre Trojočku prať a drhnúť šaty a košele, až jej z toho krvácali prsty, k tomu každý deň pásť býky a aby toho nebolo málo, pri tom pasení ešte priadla ľan. Často jej bolo na plač a nariekanie, najmä keď bola sama na poli s býkmi a nikto ju nemohol počuť.

Jedného dňa k nej prišiel zo stáda krásny býk a súcitne sa spýtal: „Prečo plačeš, úbohé dieťa?“ „Ako nemám plakať, keď od rána do večera priadzem ľan a dostávam za to od macochy len ďalší výprask?“ Tu býk povedal: „Dobre, pomôžem ti, podaj mi ten ľan!“ Grétka to urobila a býk ľan bez váhania prehltol. Jej srdce sa takmer zastavilo, ale býk ju utešoval: „Neboj sa, dieťa, trochu si pospi, keď sa zobudíš, bude ľan spradený.“ Tak sa Grétka uložila a pospala si a len čo sa zobudila, ležalo vedľa nej vretienko s krásnou priadzou.

A bolo po starostiach! Odteraz sa kolovrátka ani nedotkla. Koľko ľanu dostala od macochy, toľko vždy napriadla, lebo býk tú prácu robil za ňu. To sa po čase macoche videlo podozrivé a začala v tom tušiť nejakú neplechu. Preto poslala na pašu svoju trojokú dcéru, aby strážila. Ale Grétka si vedela rady! Usadla ku kolovrátku a usilovne priadla a popritom si bručala uspávanku, až z toho Trojočka zaspala. A keď spala, dala Grétka ľan býkovi, a keď sa Trojočka zobudila, bol už všetok spradený. Tak nemohla večer matke povedať nič iné, než že Grétka celý deň usilovne priadla.

Ale jedného dňa, keď bola Grétka zase na paši s Trojočkou, spievala tú svoju uspávanku trochu ledabolo. Trojočka nespala a svojím tretím okom všetko videla, a keď prišla večer domov, povedala matke, ako to bolo. Macocha sa rozhodla, že sa býka zbaví; Grétke naložila na chrbát nespočetné rany. Grétka bežala k býkovi a všetko mu vyrozprávala. „Je so mnou amen,“ povedal býk: „ale postaraj sa, aby si si, keď budem mŕtvy, zaobstarala špičku môjho rohu.“

Keď druhého dňa Grétka na poli strážila býky, priletel obrovský ovad a bzučal tomu býkovi okolo hlavy tak zbesilo, až z toho bol úbohý býk celý splašený a bežal bezhlavo preč. To nebol žiaden obyčajný ovad, ale macocha, ktorá bola zlá čarodejnica a vedela sa premeniť. Býk sa blížil k mostu, ktorý viedol cez hlbokú priepasť, a tu ho ovad bodol do oboch očí, takže nič nevidel, most minul a zrútil sa do priepasti. Plačúca Grétka zostúpila dolu a tam našla svojho priateľa mŕtveho. Pri páde si odlomil špičku pravého rohu, tak ju vzala a ukryla.

A bežal čas, ako býva jeho zvykom, neúprosne a bez ustania.

Boli to pre Grétku časy veru zlé. Macocha jej dávala stále ťažšie práce, neustále ju karhala a výpraskom tiež nešetrila. Trojočka síce nepracovala, len sa stále parádila a robila len to, čo ju bavilo, ale napriek tomu nevyrástla do takej krásy ako Grétka. To macochu užieralo, a tak sa rozhodla, že sa Grétky raz a navždy zbaví. Jedného dňa ju zaviedla hlboko do jedného čierneho lesa a poslala ju, aby nabrala vody z prameňa. Kým sa Grétka činila, macocha sa premenila na čierneho chrobáka a sadla si na krík, aby pozorovala, ako ju bude Grétka hľadať a nakoniec zablúdi a bude po nej! Veru, macochy si vedia vždy rady.

Keď sa Grétka vrátila s vodou, po macoche nebolo ani stopy. Celá ustráchaná behala sem a tam, aby ju hľadala, a keď nastal večer, bola stále hlboko v lese a nepoznala cestu domov. Vtom jej pri tom behaní spadla na zem špička býčieho rohu, ktorú nosila neustále na prsiach. Grétka ju zodvihla, ale ona jej opäť skĺzla na zem, a keď ju zase zodvihla, spadla po tretíkrát. A tu sa zjavilo veľké býčie stádo, až sa z toho belel les. A ten posledný býk, ten bol najbielejší a mal zlaté rohy. Šiel ku Grétke, aby sa pred ňou poklonil, ale zrazu nepokojne zatriasol hlavou, zahrabal kopytami a vyrazil do krovia, kde sedela macocha. Tá sa rýchlo premenila na medveďa a pustila sa do boja s býkom. A bol to boj urputný! Nakoniec býk so zlatými rohmi zrazil medveďa k zemi, ale zlomila sa mu pritom špička pravého rohu. Medveď zostal bezvládne ležať a býk šiel a položil sa ku Grétkiným nohám. A jej sa zdalo, že má v očiach prosbu. Tu jej prišla na myseľ špička býčieho rohu, ktorú nosí pri sebe, a tak ju vybrala a priložila na miesto tej zlomenej.

Len čo sa tak stalo, ten býk sa premenil na krásneho princa a tí ostatní býci na jeho ministrov a sluhov. Princ Grétku schmatol a odviezol sa s ňou do svojej ríše, aby tam slávili krásnu svadbu.

A macocha? Tá bola odsúdená zostať v podobe, v ktorej bola. Od tých čias musela po svete blúdiť ako strašný medveď, a ak nepomrela, chodí tam v tom čiernom lese dodnes.