O Kašlalovi a Kýchalovi – zdravotnícka rozprávka

Videli ste lietadlo letieť celkom nízko? Človeku sa zdá, že sa len mihne! Obyčajné lietadlo má veľkú rýchlosť, a čo ešte prúdové! To skoro okom ani nezazriete, ako rýchlo letí. Ako strela!

Takéto lietadlo riadi odvážny pilot alebo pilotka. A kto vie, či z vás tiež raz nebudú letci!

Teraz som vám však nechcela rozprávať o dospelých, ale zasa o drobučkých zárodkoch, ktoré sú však tiež dobrými športovcami, ako náš Kašlal a Kýchal.

Najviac sa im páči, keď sa usadia na drobučkej kvapke hlienu, ktorá sa vytvorí v nose alebo v pľúcach človeka, ktorý má nádchu a kašeľ. Usadia sa v kvapôčke, zašteklia človeka v nose a „Hap-čí, hap-čí!“, človek musí kýchnuť alebo zakašľať a už striekajú prúd kvapôčok, vymrštený veľkou silou dopredu. Ako sa to páči Kašlalovi a Kýchalovi! Letia priestorom, vietor sa ich ujme, nosí ich sem a tam, hore a dole.

Ale už majú dosť. „Kašlal, už prestaneme!“ Kýchal mieri so svojou kvapkou do mohutného vzduchového prúdu, ktorý mizne v obrovskej dutine. Pre drobučké zárodky sú to dve obrovské dutiny, pre nás deti dve malé obyčajné nosové dierky, ktorými vdychujeme vzduch do pľúc.

„Hop!“ a Kýchal pristál v nose. „Hop!“ a Kašlal pristál o trochu nižšie, niekde v hrdle. „Teraz si trochu odpočiniem, ale len chvíľu.“ Začnú sa množiť, až ich je veľa, plný nos, plný hrtan a priedušky.

Človeka to nijako neteší, bolí ho nos, v krku šteklí a páli, bolí na prsiach a bolí hlava. Má nádchu a kašeľ. Kýchal a Kašlal trápia svojho hostiteľa, ako len môžu. A najviac sa mu smejú, keď sa ich chce zbaviť kýchaním a kašľom. „Rýchlo, rýchlo!“ zvolávajú sa.

„Sadnite si každý na kvapku a pevne sa držte!“ Vtom človeka schváti kýchanie a veľké množstvo Kýchalov a Kašlalov sa rozletí do ovzdušia. Rozjarene kmitajú vzduchom. Hop do nosa iného človeka, zasa von a dovnútra, až majú všetci títo ľudia nádchu a kašeľ.

„Čo myslíte, deti, ako to urobiť, aby sa nekašľalo a nekýchalo?“

„Nekýchať!“ Vykríkol niekto.

„Ale to nejde!“ povedal niekto iný, „to sa nedá zadržať.“

„Tak vám to poviem,“ povie nakoniec pani učiteľka. „Zabrániť Kašlalovi a Kýchalovi dostať sa do iných nosov a cestovať vzduchom sa dá, keď nebude nikto kašľať a kýchať na druhých, keď si dá vreckovku pred ústa. Vreckovka sa potom vypere – a je po zárodkoch. Pri nádche a kašli však chorí nesmú veľa rozprávať s ostatnými, ani chodiť do škôlky, alebo do školy, a dospelí ani do práce. Mali by zostať v posteli, tak sa tiež najrýchlejšie uzdravia a nikoho nenakazia. Nestojíme predsa o to, aby si z nás Kašlalovia a Kýchalovia robili dobrý deň a šírili choroby!“

Večer doma

Keď Jirka prišiel domov, mal veľa čo rozprávať! Rozprával doma rodičom o hračkách, deťoch, pani učiteľke. A keď mamička mala hotovú večeru, išiel si Jirka umyť ruky a vysvetlil rodičom, že tým zabil bacily na svojich rukách.

„Pani učiteľka nám rozprávala o baciloch a špine na rukách, a vie rozprávať veľa zaujímavých vecí.“