Princezná na hrášku 2

Za deviatimi horami a deviatimi riekami žil princ. Volal sa Ján. Býval s otcom kráľom a mamou kráľovnou vo veľkom paláci. Jedného dňa kráľ vraví:
„Milý Ján, choď do sveta a nájdi si nevestu. Ale musí to byť princezná.“
„Aká princezná?“ spýtal sa princ.
„Pravá princezná,“ usmiala sa pani kráľovná. „Dobrá a krásna princezná.“
„Dobre, mama. Dobre, otec,“ povedal princ.
„Privediem si nevestu. Bude to krásna princezná.“ Potom si princ Ján osedlal svojho hnedáka a odišiel do sveta.
Princ Ján prešiel na svojom koni celý svet. Videl veľa kráľovstiev. Videl veľa princezien. Ale princezné sa mu nepáčili.
Jedna princezná bola chudá, druhá princezná bola tučná. Jedna princezná bola malá, druhá princezná bola vysoká. Jedna princezná sa smiala a smiala, druhá princezná plakala a plakala. Jedna princezná bola škaredá. Druhá princezná bola pekná, ale zlá.
„Nechcem zlú princeznú,“ povedal si princ. „Nechcem škaredú nevestu. Musím sa vrátiť domov bez princeznej.“
Princ Ján sa vrátil domov sám. Pán kráľ a pani kráľovná boli smutní. Princ Ján nenašiel svoju princeznú.
Jedného večera bola obrovská búrka. Vietor fúkal. Na oblohe svietili blesky. Pršalo a pršalo. Princ Ján sedel v kráľovskej jedálni a večeral. Zrazu začul klopanie na bránu paláca. Princ vstal a išiel k bráne.
„Otvorte, prosím,“ začul princ. „Chcem sa skryť pred dažďom!“
Princ rýchlo otvoril bránu. Vonku stála mladá žena. Mala mokré vlasy aj šaty.
„Kto si?“ spýtal sa princ.
„Som princezná,“ povedala mladá žena.
„Poď,“ povedal princ a vzal princeznú za ruku, „pôjdeme ku kráľovi a kráľovnej.“
Kráľ a kráľovná sedeli v jedálni.
„Kto si?“ spýtala sa kráľovná.
„Som princezná.“
„Princezná?“ smiala sa kráľovná.
„Si celá mokrá a špinavá. Ty nie si princezná.“
„Som princezná. Išla som na prechádzku, ale v daždi som nenašla cestu domov. Nechajte ma, prosím, cez noc v paláci,“ prosila princezná.
„Dobre,“ povedala kráľovná. „Budeš spať v izbe pre hostí. Sama ti pripravím lôžko.“
„Ďakujem ti, kráľovná,“ poďakovala princezná.
„A teraz osuš svoje šaty, princezná,“ povedal kráľ. „Sadni si ku krbu a zohrej sa. Kuchár ti prinesie večeru.“
Kráľovná odišla do kráľovskej kuchyne.
„Potrebujem jeden malý hrášok, kuchár,“ povedala kráľovná kuchárovi.
Kuchár dal kráľovnej jeden malý zelený hrášok a kráľovná odišla do izby pre hostí. Tam položila hrášok na posteľ. Potom vzala desať vankúšov a desať periem a položila ich na hrášok.
„Uvidíme, či si princezná,“ povedala si kráľovná a vrátila sa do jedálne.
Princezná sedela pri krbe a rozprávala sa s princom Jánom.
„Si unavená, princezná,“ povedal princ. „Kráľovná ťa zavedie do tvojej izby.“
„Dobrú noc, princ,“ usmiala sa princezná na Jána a odišla s kráľovnou.
Kráľovná dovedela princeznú do izby a povedala:
„Tu budeš spať. Dobrú noc, princezná.“
Na druhý deň pri raňajkách sa kráľovná spýtala:
„Spala si dobre, princezná?“
„Veľmi zle,“ povzdychla si princezná. „Vôbec som nemohla spať. Posteľ bola tvrdá a celú noc ma niečo tlačilo. Celé telo ma ešte aj teraz bolí.“
„Si pravá princezná! Cítila si jeden jediný hrášok cez desať vankúšov a desať perín! To dokáže len pravá princezná!“
Kráľ, kráľovná aj princ Ján sa išli na hrášok pozrieť. A naozaj. Pod desiatimi perinami a desiatimi vankúšmi ležal na posteli maličký zelený hrášok.
„Toto je princezná pre teba, princ!“ tešil sa kráľ.
A bola svadba. Princ sa ženil. Princezná sa vydávala. A malý zelený hrášok uvaril kuchár vo svadobnej polievke.