Kôň a komár

Kôň sa pásol na lúčke a komár z neďalekého močiara sedel na vetvičke na kríku.
Kôň uhryzkával trávu, až prišiel celkom ku kríku. Vtom komár nafúkol hruď a spustil svoju komársku pesničku. Ale kôň ani uchom nepohol.
Komár sa urazil:
„Hej, kmotríčku, azda ma nevidíš?“
„Teraz ťa už vidím,“ povedal kôň.
Komár obzrel koňa zo všetkých strán, pozrel sa mu na hrivu, na široký chrbát, silné kopytá a zapišťal od údivu:
„Ty si ale pekný kúsok, bratku! Veď ty si dokonca väčší ako ja!“
„Trochu väčší som,“ odpovedal kôň.
„To máš iste aj veľa sily?“ spýtal sa komár.
„Radlo ťahám, ani si nepovzdychnem, a nie je ľahké.“
„Ty sa ani múch nebojíš?“
„Čoho by som sa ich bál? Mávnem chvostom ..... frnk, už sú preč.“
„A čo ovady? Ani ovady s tebou nič nepochodia?“
„No, s tými je to horšie, sú dotieravé, až beda.“
Vtom komár vypol hruď, rozkročil sa ako pán a začal sa vystatovať:
„Milý kmotríčku, čo ovady! Ako vidno, ešte nepoznáš naše komárie pokolenie. Môžeš byť veľký a silný, aký chceš, my komári ťa premôžeme raz-dva. .“
Kôň sa pozrel spod oka na komára, mávol chvostom a povedal:
„Nevystatuj sa, komár. Nepremôžete ma, ani keby vás priletelo, koľko by chcelo.“
„A premôžeme!“ pišťal komár, div sa nepretrhol.
Tak sa škriepili a škriepili, až napokon kôň povedal:
„Načo sa márne hádať? Zmerajme sily! Zvolaj svoje vojsko!“
„Tak dobre, zmeriame sa,“ súhlasil komár, vyletel vysoko do vzduchu a vydal komársky bojový pokrik.
Zo všetkých strán sa začali zlietať komári. Z brezového hája, z jedľového lesa, z lúk a z močiarov, z rybníkov aj zo slatín. Zakrúžili nad pasienkom ako čierny mrak.
„Ste tu všetci?“ spýtal sa kôň.
„Všetci, všetci,“ odpovedal škriepny komár.
„Nestrácajme teda čas. Zavelej do boja!“ povedal kôň.
Komár zamával krídlami a pískol z plných pľúc svojím komárím hláskom:
„Hej, junáci komári! Hor sa na nepriateľa!“
Komári zabzučali, obsypali milého koňa a zabodli doňho svoje ostré sosáky.
Kôň si ľahol na zem a začal sa prevaľovať v tráve.
Váľal sa a prevaľoval, kým nerozmliaždil celé komárie vojsko.
Nažive zostal len jediný komár.
Ako-tak si narovnal pomliaždené krídla, priletel k škriepnemu komárovi a hlásil:
„Boj prebiehal tak a tak …. Zložili sme nepriateľa na zem! Keby boli zostali po ruke ešte štyria komári vojaci, aby držali koňa za nohy, ja by som už bol dielo dokonal. Bol by som mu stiahol kožu z tela.“
„Výborne, výborne!“ pochválil ho škriepny komár a letel do lesa pochváliť sa všetkým chrobákom a hmyzej háveti:
„Vidíte, akí sme chlapi! Aj koňa sme zvalili na zem. Niet na svete silnejšieho tvora nad komára!“