Kosmáček

Bol raz jeden kráľ, ktorý mal ženu so zlatými vlasmi, a ona bola taká krásna, že podobnú by si na svete nenašiel. I stalo sa, že ochorela a cítila, že jej smrť je blízko, i zavolala si kráľa a sľubom ho zaviazala, že keď ona umrie, môže sa znovu oženiť, že si však musí vziať ženu jej podobnú. A sotva to kráľ sľúbil, zavrela oči a zomrela.
Kráľ však dlhý čas nemal na novú svadbu ani pomyslenie, až mu radcovia povedali, že by si mal vziať novú ženu. Kráľ vyslal poslov na všetky strany sveta, aby mu našli ženu podobnú kráľovnej. A tak poslovia jazdili svetom krížom-krážom, a keď už našli krásku podobnú kráľovnej, tá zlaté vlasy nemala, takže sa nakoniec vrátili domov naprázdno.
Aj kráľ mal dcéru, ktorá bola rovnako ako jej matka krásna a mala aj zlaté vlasy, a ako dorastala, všimol si kráľ, aká je svojej matke veľmi podobná, a zrazu k nej pocítil prudkú lásku a svojim radcom povedal, že jeho dcéra sa stane jeho ženou. Vtedy sa radcovia veľmi zhrozili a odrádzali ho od takého činu, ktorý je v rozpore s Božími prikázaniami.
Princezná sa zľakla ešte viac, keď počula rozhodnutie svojho otca, ale dúfala, že ho od toho činu odvráti. A povedala kráľovi, že sa stane jeho ženou, ak jej splní jej želanie, že si praje troje šiat, jedny zlaté ako slnko, druhé strieborné ako mesiac a tretie trblietavé ako hviezdy. Ďalej si priala plášť vyrobený z tisícich koží a kožiek všetkých druhov zvierat, čo ich v jeho ríši žije. Tak si princezná myslela, že splniť tieto priania je nemožné a ona svojho otca od jeho strašného skutku odradí.
Ale kráľ sa nevzdal, zvolal najlepšie švadlenky svojho kráľovstva a tie museli vyrobiť tie troje šiat, jedny zlaté ako slnko, druhé strieborné ako mesiac a tretie trblietavé ako hviezdy. A kráľovskí lovci museli vyhľadať všetku zver žijúcu v kráľovstve, od každého druhu jedno zviera uloviť a stiahnuť z kože, a potom z toho švadlenky museli vyrobiť plášť.
Keď už bolo všetko hotové, dal kráľ šaty i plášť dcére priniesť a oznámil jej, že druhý deň bude svadba. Princezná videla, že jej nádej, že otec svoje želanie zmení, je stratená, a tak sa odhodlala v noci utiecť; zo svojich zlatých cenností si vzala zlatý prsteň, zlatý kolovrat a zlaté pradeno, tie troje šiat vložila do orechovej škrupinky, tvár a ruky si zašpinila sadzami a obliekla si ten kožúšok z tisíc koží, takže hneď vyzerala ako Kosmáček.
A vydala sa na cestu, bola noc a ona šla hlbokým lesom, až našla dutý strom, a pretože bola unavená, vliezla dovnútra a zaspala.
Dávno vyšlo slnko, ale ona ešte spala, aj keď bol biely deň. V tom čase bol kráľ tej krajiny na love v tom istom lese a jeho psia svorka pribehla k tomu stromu, brechala, štekala a pobehovala dookola. Vtedy kráľ lovcom prikázal, aby sa pozreli dovnútra, že tam je určite ukryté nejaké zviera. Lovci poslúchli rozkaz, a keď sa potom vrátili ku kráľovi, hovorili, že v tom strome spí podivuhodné zviera, čo má kožúšok z tisíc koží. Vtedy kráľ povedal, nech ho chytia živé a zviažu, že si ho vezme so sebou na zámok.
Keď lovci dievča schmatli, ona sa prebudila a začala nariekať, že je len úbohé dieťa bez rodičov, aby ju vzali so sebou. I oni jej povedali Kosmáček, a že by sa hodila do kuchyne na vymetanie popola.
Keď prišli na zámok, ukázali jej malý chlievik pod schodmi, kam denné svetlo nezavítalo, a povedali jej, že tam môže bývať. Potom ju poslali do kuchyne, aby tam nosila vodu a drevo, škubala hydinu, čistila zeleninu, vymetala popol, skrátka robila tie najhoršie práce. Tak žila Kosmáček dlhý čas veľmi biedne. Ach, krásna princezná, čo len s Tebou bude?
I stalo sa, že raz na zámku usporiadali veľký ples, a vtedy sa Kosmáček opýtala kuchára, či by sa nemohla na chvíľu pozrieť hore, že sa pozrie len cez dvere. I kuchár súhlasil, však o pol hodiny že má byť späť, lebo bude treba vymetať popol.
Tak Kosmáček vzala svoju olejovú lampičku a pospiechala do chlievika, tam si umyla ruky aj tvár od sadzí, a jej krása zase vystúpila na svetlo Božie, potom z orieška vytiahla tie šaty zlaté ako slnko a obliekla ich. A vydala sa na ples, ľudia sa za ňou obracali, však nikto ju nepoznal, mysleli si, že sem zavítala nejaká cudzia princezná. Kráľ, keď ju uvidel, požiadal ju o tanec a pri ňom si pomyslel, že krajšie dievča ešte nikdy nevidel. Keď tanec skončil, uklonila sa, a keď sa kráľ obzrel, ona sa mu zatiaľ stratila a nikto nevedel kam. Strážnik, ktorý stál pred zámkom, nikoho odchádzať nevidel.
Kosmáček zatiaľ v chlievíku vyzliekla šaty, zašpinila si tváre a ruky sadzami, natiahla si kožúšok a pospiechala do kuchyne, aby dokončila prácu. Vtedy jej kuchár povedal, aby pre kráľa na ráno uvarila chlebovú polievku, že on by sa tiež rád na ten ples pozrel, ale aby si dala pozor a do tej polievky jej nespadol ani chlpík z jej kožúška, inak že sa už nikdy nenajedí. Kuchár odišiel a Kosmáček sa pustila do varenia polievky, a keď bola hotová, na dno misky, do ktorej potom polievku naliala, položila zlatý prsteň.
Keď ples skončil, dal si kráľ priniesť polievku, a veľmi mu chutila, tak si pomyslel, že lepšiu chlebovú polievku nikdy nejedol, a keď ju dojedol, objavil na dne misky prsteň a nevedel pochopiť, kde sa tam vzal. I dal si zavolať kuchára a ten sa hneď zľakol a zle vynadal Kosmáčkovi, že určite chlpík z jeho kožúška padol do polievky. Však kráľ, keď pred neho predstúpil ustrašený kuchár, sa len opýtal, kto polievku pripravoval. Kuchár mu odvetil, že ju uvaril on, ale to mu kráľ neuveril, lebo polievka bola iná ako vždy, a tak musel kuchár s pravdou von a priznal kráľovi, že Kosmáčkovi prikázal polievku pripraviť.
Tak si kráľ dal Kosmáčka zavolať a čudnej bytosti sa pýtal, čo robí na zámku, a ona mu povedala, že je celkom na nič, azda len preto ju na zámku držia, aby jej mohli drevákmi hádzať okolo hlavy, a o prsteni že ona nič nevie. Tak sa kráľ nič rozumné nedozvedel, a tak Kosmáčka prepustil.
Po nejakom čase sa na zámku zase konal ples a kuchár jej rovnako ako prvýkrát dovolil ísť sa pozrieť. Bežala Kosmáček do chlievika a zase sa umyla, obliekla si šaty strieborné ako mesiac, rozpustila si zlaté vlasy a pospiechala na ples, kde sa kráľ veľmi potešil, keď ju opäť zazrel, a keďže práve začal nový tanec, tancovali spolu, a keď tanec skončil, opäť mu zmizla, ani nevedel ako.
Vo svojom chlievíku sa zase premenila na Kosmáčka a pospiechala variť polievku pre kráľa, lebo ako predtým sa aj kuchár chcel potešiť pohľadom na tancujúcich hostí. Na dno misky Kosmáček vložila zlatý kolovrat. A polievka zase kráľovi veľmi chutila, a keď našiel ten šperk, dal si zavolať kuchára a potom aj Kosmáčka, ale ona mu zase povedala len to o tých drevákoch a k tomu zlatému kolovratu sa nepriznala, tak ju musel prepustiť.
Keď kráľ usporiadal ples tretíkrát a Kosmáček zase žiadala kuchára o dovolenie, povedal jej, že ona musí byť čarodejnica, že vie variť takú dobrú polievku, ešte lepšiu ako on sám. A všetko sa udialo ako dvakrát predtým, Kosmáček si vo svojom chlievíku obliekla šaty trblietavé ako hviezdy a pospiechala na ples. Kráľ však tentoraz prikázal, aby tanec trval dlhšie než zvyčajne, a keď spolu tancovali, navliekol jej, aby o tom nevedela, na prst ten zlatý prsteň z polievky. Keď tanec skončil, kráľ držal Kosmáčka pevne za ruky, ale ona sa mu vytrhla a v dave mu zmizla.
Kosmáček bežala do chlievika pod schodmi, ale pretože bola preč dlhšie ako pol hodiny, nestihla si vyzliecť šaty a len si cez ne natiahla kožúšok a tváre i ruky si len nedbanlivo zašpinila, takže prst s tým prsteňom jej zostal biely. Pospiechala variť polievku pre kráľa a tentoraz na dno misky vložila zlaté pradeno.
Keď kráľ s veľkou chuťou zjedol polievku a našiel zlaté pradeno, dal si Kosmáčka opäť zavolať, a keď prišla, všimol si biely prst s prsteňom. A vtedy ju chytil za tú ruku a pevne ju držal, a keď sa mu chcela vyšmyknúť, spod plášťa jej prebleskla žiara jej šiat. A vtedy kráľ vyskočil a strhol jej ten kožúšok, a vtedy sa pred ním zjavila v celej svojej kráse a jej zlaté vlasy sa jej rozprestreli po pleciach, a keď si potom umyla tvár, uvidel, že je to najkrajšie dievča na svete.
A povedal jej, že ju chce za ženu, ona súhlasila a o chvíľu sa na tom zámku slávila veľká svadba a oni potom žili v láske a šťastí až do konca svojich dní.