Tri malé prasiatka

Žila raz jedna stará prasnica s tromi malými prasiatkami. Keďže im nemala čo dávať žrať, poslala ich do sveta, aby si hľadali obživu sami. Prvé prasiatko išlo, išlo, išlo, až stretlo človeka s náručou slamy. Prasiatko ho pekne poprosilo:
„Dobrý človeče, daj mi trochu tej slamy, postavím si z nej chalúpku.“
Dobrý človek dal prasiatku trochu slamy. Prasiatko si z nej postavilo chalúpku. Za chvíľu išiel okolo vlk, zaklopal na dvere a vraví:
„Prasiatko, prasiatko, otvor a pusť ma dnu.“
Ale prasiatko odpovedalo:
„Nepustím, nepustím, akože mi na bradičke rastú štetiny!“
A vtedy vlk povedal:
„Ja zahúkam, zafúkam a chalúpku ti rozfúkam!“
A potom naozaj zahúkal a zafúkal a chalúpku rozfúkal a prasiatko zožral. Druhé prasiatko zatiaľ išlo, išlo, išlo, až stretlo človeka s náručou chrastia. Prasiatko ho pekne poprosilo:
„Dobrý človeče, daj mi trochu toho chrastia, postavím si z neho chalúpku.“
Dobrý človek dal prasiatku trochu chrastia. Prasiatko si z neho postavilo chalúpku. Za chvíľu išiel okolo vlk, zaklopal na dvere a vraví:
„Prasiatko, prasiatko, otvor a pusť ma dnu!“
Ale prasiatko odpovedalo:
„Nepustím, akože mi na bradičke rastú štetiny!“
A vtedy vlk povedal:
„Ja zahúkam, zafúkam a chalúpku ti rozfúkam!“
A potom naozaj zahúkal a zafúkal a chalúpku rozfúkal a prasiatko zožral. Tretie prasiatko zatiaľ išlo, išlo, išlo, až stretlo človeka s nákladom tehál. Prasiatko ho pekne poprosilo:
„Dobrý človeče, daj mi pár tých tehál, postavím si z nich chalúpku.“
Dobrý človek dal prasiatku pár tehál. Prasiatko si z nich postavilo chalúpku. Za chvíľu išiel okolo vlk, zaklopal na dvere a vraví:
„Prasiatko, prasiatko, otvor a pusť ma dnu!“
Ale prasiatko odpovedalo: „Nepustím, nepustím, akože mi na bradičke rastú štetiny!“
A vtedy vlk povedal:
„Ja zahúkam, zafúkam a chalúpku ti rozfúkam!“ A potom naozaj zahúkal a zafúkal, ale nech húkal a fúkal, ako len chcel, chalúpku nerozfúkal. Vtedy si vymyslel, že prasiatko prechytrí, a vraví:
„Prasiatko, prasiatko, ty vari vieš, kde rastú pekné repy?“
„A kdeže?“ spýtalo sa prasiatko.
„Na humne za kováčňou,“ povedal vlk, „ak chceš, prídem ráno po teba a vezmem ťa tam so sebou, budeme mať dobrý obed.“
„Pravdaže chcem,“ odpovedalo prasiatko, „a kedy ťa mám čakať?“
„O šiestej ráno,“ povedal vlk.
Prasiatko na vlka nečakalo. Vstalo o piatej a kým vlk prišiel, bolo už s repami doma. Vlk pribehol o šiestej a volá:
„Prasiatko, prasiatko, ty vari už pôjdeš?“
Ale prasiatko odseklo:
„Prečo by som chodilo, keď som tam už bolo. Repy som si už donieslo a o chvíľu z nich budem mať dobrý obed!“
Vlk mal strašný hnev, ale nedal to na sebe znať a vraví:
„Prasiatko, prasiatko, a ty vari vieš, kde dozrievajú dobré jablká?“
„Kdeže?“ spýtalo sa prasiatko.
„V sade na kopčeku,“ povedal vlk, „a ak ma neoklamieš, prídem zajtra ráno o piatej po teba a pôjdeme na ne.“
Veď viete, že prasiatko na vlka nečakalo. Vstalo o štvrtej a išlo na jablká. Ale tentoraz sa prepočítalo. Práve keď už malo jabĺk dosť a chystalo sa zliezť, zjavil sa pod stromom vlk a vraví:
„Prasiatko, prasiatko, ty si zasa prišlo skôr? A čo, sú tie jablká dobré?“
„Veľmi dobré,“ odpovedalo prasiatko smelo, hoci už malo malú dušičku, „hodím ti jedno, ochutnaj sám!“
A hodilo mu krásne červené jabĺčko. Ale jabĺčko sa kotúľalo z kopca dolu, a kým ho vlk dobehol, zoskočilo prasiatko z jablone na zem a ušlo domov.
Na druhý deň prišiel vlk k chalúpke tretieho prasiatka znova a vraví:
„Prasiatko, prasiatko, ty vari vieš, že zajtra popoludní je v meste jarmok?“
„Viem, viem,“ odpovedalo prasiatko, „a tiež tam pôjdem. Kedy pôjdeš ty?“
„O tretej,“ odpovedal vlk.
Veď viete, že prasiatko na vlka nečakalo. Vybralo sa na jarmok skôr a kúpilo si tam putňu na maslo. Potom sa vybralo s nákupom domov. Keď však prišlo na kopček, uvidelo dolu pri ceste vlka.
„Čo teraz?“ povedalo si prasiatko s hrôzou a nevedelo, kam sa hrnúť. Ale potom na niečo prišlo. Schovalo sa do putne a skotúľalo sa v nej rovno k vlkovi! Keď vlk videl, čo sa to na neho valí, dostal hrozný strach a vzal nohy na plecia.
Na druhý deň prišiel vlk k chalúpke malého prasiatka a nariekal, ako sa včera vyľakal. Ale prasiatko sa mu vysmialo:
„Ale veď som to bolo ja! Bolo som na jarmoku, kúpilo som si putňu, a keď som ťa videlo čakať pri ceste, schovalo som sa do nej a skotúľalo som sa rovno až domov.“
Vlk dostal strašný hnev a prisahal, že to prasiatko zožerie, aj keby čert na koze jazdil. Počkal, kým sa zotmelo, vyliezol na strechu prasiatkovho domčeka a potom sa začal spúšťať dnu komínom. Ale prasiatko ho počulo a nelenilo. Zavesilo pod komín kotol s vodou, pod kotlom rozložilo oheň, a keď vlk vyskočil z komína, zodvihlo pokrievku. Vlk spadol rovno do vriacej vody. Sotva bol vo vode, prikrylo prasiatko zasa kotol pokrievkou a tak dlho pod ňou vlka varilo, až ho uvarilo a zjedlo na večeru.
A potom žilo vo svojej chalúpke šťastne ďalej.