Vtáčí kráľ

Boli raz dvaja chudobní ľudia na poli a mali so sebou aj svoje dieťa, to ležalo v hojdačke z plienok zavesených na štyroch tyčiach a spokojne spalo. Odkiaľsi sa vzala, pribehla tam divá mačka, dieťa vzala a odniesla do svojej jaskyne. Neublížila mu, naopak, nadmieru starostlivo sa oň starala, nosila mu bylinky, korienky a lesné plody, takže núdzu netrpelo. Keď chlapec vyrástol, mačka povedala:
„Teraz sa oženíš s princeznou!“
„Ale veď som nahý,“ povedal chlapec, „ako by som sa takto mohol ukázať pred kráľom?“
„Nerob si starosti, veď ti hneď nejaké šaty zaobstarám.“ S týmito slovami vybehla mačka do lesa. Mala striebornú píšťalku, na ktorú zapískala, potom sa ozval dupot a praskot, zašuchotalo a zasvišťalo a o malú chvíľu sa tam zleteli húfy všelijakých vtákov a prišla všelijaká zver. Mačka si vzala od každého vtáka jedno pierko a z tých pierok uplietla šaty, ktoré doniesla mládencovi. Potom šli na miesto, kde bola zhromaždená lesná zver. „Teraz choď ku kráľovi, tieto zvieratá ťa budú nasledovať; a povedz mu: Pán kráľ, vtáčí kráľ Vám posiela dar!“
Chlapec sa vybral na zámok a urobil, ako mu prikázali. Keď kráľ uvidel to množstvo zveri, veľmi sa potešil a povedal:
„To musí byť bohatý kráľ!“ Nasledujúci deň poslala mačka chlapca so zverou na zámok znova a zase mal povedať:
„Toto je opäť dar vtáčieho kráľa!“ A keď sa kráľ začuduje a povie, že by ho tešilo, keby si taký bohatý kráľ vzal jeho dcéru za ženu, mal povedať, že to vtáčí kráľ rád urobí a o tri dni príde a môže byť svadba. A presne tak sa to stalo. Keď prišiel na zámok, kráľ sa nad darom rozplýval a povedal:
„Naozaj by ma potešilo, keby si taký bohatý kráľ vzal moju dcéru za ženu.“ Tu chlapec odvetil:
„Vtáčí kráľ to rád urobí, o tri dni príde a môže byť svadba.“ Keď nadišiel stanovený čas, bežala mačka do lesa, trikrát pískla na striebornú píšťalku a potom to zašuchotalo a zaštebotalo a zleteli sa vtáci a zbehla sa lesná zver. Mačka si teraz vybrala tie najkrajšie a najfarebnejšie pierka a urobila z nich plášť, ktorý sa blyšťal a žiaril ako nebo plné hviezd, a ten dala mládencovi. Tentoraz šla s ním na kráľovský dvor, a keď boli nedaleko od zámku, povedala:
„Teraz si vyzleč tie staré vtáčie šaty, ja ti prinesiem krajší odev zo zámku, týmto plášťom sa potom ozdobíš.“ A bežala k zámku a volala:
„Dajte mi kráľovské šaty! Prichádza vtáčí kráľ, ale cestou spadol do blata, potrebuje čisté šaty!“ Tak jej kráľ dal svoje najlepšie šaty a ona bežala späť a dala ich obliecť chlapcovi. Keď prichádzal k zámku, sprevádzala ho zver a cez plecia mal nádherný vtáčí plášť, ktorý sa blyšťal a žiaril tak oslnivo, že človek ten pohľad len ťažko vydržal. Kráľ aj princezná sa z takého vznešeného a bohatého ženícha zaradovali.
Po svadbe kráľ povedal:
„Chcel by som vidieť tvoju krajinu a tvoj palác, pôjdem s vami!“ Keď vtáčí kráľ nasadol so svojou mladou ženou do koča, díval sa neustále na svoje krásne šaty a svojej ženy si vôbec nevšímal. To mačka zbadala, skočila mu na šiju, škrabla ho a zašepkala:
„Pozeraj sa predsa na svoju ženu! Keď na to zase zabudneš a budú sa ťa pýtať, prečo si stále obzeráš svoje šaty, tak povedz, že doma máš oveľa krajšie.“ A potom bežala vpredu pred kočom. Mládenec sa o chvíľu zase pozeral len na svoje šaty a tu sa jeho mladá žena spýtala:
„Čo tam máš?“ Odvetil:
„Ale, doma mám oveľa krajšie!“
Mačka zatiaľ pribehla k veľkému stádu oviec, bežala k pastierovi, skočila mu za krk a škrabla ho, až mu tiekla krv.
„Keď sa ťa budú pýtať, komu patrí to stádo, tak povedz, že vtáčiemu kráľovi, inak sa vrátim a celého ťa doškriabem.“ Keď prišiel kráľovský koč, spýtal sa kráľ pastiera:
„Komu patrí to krásne stádo?“ Pastier odvetil:
„Vtáčiemu kráľovi,“ pretože nechcel, aby ho roztrhali.
„Áno, to je moje,“ povedal pohotovo chlapec, lebo pochopil, že to tak nastrojila mačka. Čoskoro nato prišli k veľkému stádu byvolov, ale mačka tam už bola a pastiera zle poškrabala a povedala, že ak nepovie, že to stádo patrí vtáčiemu kráľovi, tak ho riadne doriadi. Keď sa kráľ pýtal:
„Komu patrí to krásne stádo?“ Pastier odvetil:
„Vtáčiemu kráľovi.“
„Áno, to je moje,“ povedal vtáčí kráľ pohotovo. Kráľ sa veľmi začudoval a povedal:
„Tomu by som nikdy neuveril, že si taký bohatý.“ Potom prišli ku stádu koní, aj tu už mačka bola a pastiera poškrabala a potom mu prikázala, čo musí povedať. Keď sa ho kráľ spýtal:
„Komu patrí to krásne stádo?“ Úbohý pastier odvetil:
„Vtáčiemu kráľovi.“
„Áno, aj toto je moje,“ povedal ženích.
Nakoniec dorazili na zámok jedného čarodejníka, tam im bolo všetko čo najkrajšie zariadené, samé zlato a striebro, krištáľ a drahokamy; a stôl bol práve prestretý na hostinu, a tak si sadli a jedli. Mačka zostala pred dverami na stráži, keď tu sa tam zrazu objavil hrmotiaci a nadávajúci čarodejník:
„Zlodeji na mojom zámku! Zlodeji pri mojom stole! Beda vám, ničomníci!“ Ale mačka stála neochvejne vo dverách a len tak sa nedala:
„Tak mi najprv dokáž, že si naozaj ten veľký čarodejník, za ktorého sa tu vydávaš?! Hovorí sa, že sa vieš premeniť na hocičo veľké či malé.“
„Áno, to je pre mňa maličkosť!“ povedal čarodejník a premenil sa na leva. Tu sa mačka polakala a vyskočila na strop.
„To by ti išlo,“ volala dolu, „teraz by som ale rada videla nejaké malé zviera, čo myš? Na tú sa vieš tiež premeniť, alebo je to nad tvoje sily?“ Čarodejník sa premenil na myš a mačka skočila dolu a rovno na myš a zaškrtila ju. Potom zavolala mládenca a povedala mu:
„Moju pomoc už nepotrebuješ, ten zámok a všetko, čo je v ňom a v jeho okolí, je teraz naozaj tvoje, pretože som toho čarodejníka, ktorému to všetko patrilo, zabila. Teraz od teba ale žiadam jednu službu, vezmi svoj meč a odtni mi hlavu.“ Ale to chlapec nechcel urobiť a povedal:
„Ako by som mohol byť taký nevďačný?“
„Ak to okamžite neurobíš, vyškriabem ti oči!“ udrela naňho mačka. Tak vzal meč a mačke odsekol hlavu.
Odkiaľsi sa vzala, stála pred ním prekrásna žena, ktorú vzal za ruku a zaviedol ju do siene k tabuli:
„To je moja matka!“ Tá žena sa starému kráľovi veľmi páčila, a pretože jeho prvá žena bola už po smrti, spýtal sa jej:
„Nechcete sa stať mojou ženou?“ Žena súhlasila a bola svadba a trvala celých osem dní. Potom sa starý kráľ aj so svojou novou ženou vrátil na svoj zámok.
Vtáčí kráľ s princeznou zostali v čarodejníckom zámku a boli bohatší ako siedmi králi.