Ako sa sliepočka stratila

Adélkina mama každé ráno vypúšťala z kurníka sliepky. Adélka im nasypala zrno a pozbierala čerstvé vajíčka. Kým sliepky zobali, Adélka ich počítala. Sliepok bolo dokopy desať a jeden kohút. „Jedna, dve, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť...“ „Mamička, jedna sliepočka chýba! Je ich len deväť!“ „Áno, máš pravdu, Adélka! Azda ju neodniesla kuna alebo líška!“ hovorila ustarane mamička. A hľadali a hľadali. V kurníku nebola, do záhradky neutiekla. „Puťa, puťa!“ volala stratenú sliepočku mamička aj s Adélkou. Volali, hľadali, ale stratená sliepočka nikde. „Mamička, možno len niekde spinká. Len počkaj, ja ju nájdem!“ povedala smutne Adélka a rozplakala sa. Po sliepočke akoby sa zem prepadla. Medzitým prešli asi tri týždne. Oco kúpil novú sliepočku, celú bielu. Adélka jej dala meno Júlinka.

„Kikiriki,“ kikiríka kohútik vonku na dvore a víta nový deň. Bolo ráno a Adélka sypala zrno sliepočkám a naliala im čerstvú vodu do korýtka. Kým zrno pozobali, Adélka ich vždy stihla spočítať. Bolo ich aj s Júlinkou desať, tak ako to má byť. Zrazu Adélka zbystrila pozornosť. Počula z diaľky nejaký zvuk. Bolo to pípanie. „Pip, pip, pip,“ ozývalo sa odniekiaľ zo stodoly. Adélka šla za pípaním. A nechcelo sa jej veriť, čo tam hore v sene našla! Stratenú sliepočku. Ale sliepočka nebola sama, mala tam aj malé kuriatka! Do stodoly sa išla skryť, aby tam svoje kuriatka mohla v pokoji vysedieť.

Práve sa vyliahli na svet. Boli ešte mokré. Štyri žlté klbká sa tlačili mamičke pod krídla. Piate bolo ešte vo vajíčku a zobáčikom si už vyklopkávalo dierku v škrupine. Podarilo sa! Konečne sa aj piate vyliahlo von! „Mamička, oco, máme malé kuriatka! Poďte sa pozrieť na tie malé slniečka,“ radostne volala malá Adélka a utekala rýchlo domov. Volala tak nahlas a bežala tak rýchlo, že všetky ostatné sliepočky prestali zobať trávičku a začali vystrašene kvokať. Adélka bola veľmi šťastná. Sliepočiu mamičku, ktorej sa hovorí kvočka, oco zniesol zo stodoly dole. Adélka s mamičkou opatrne pozbierali kuriatka a dali ich do domčeka pre kvočky.

„Taká sliepka sedí na vajciach tri týždne a pritom skoro vôbec nežerie a nepije,“ vysvetľoval Adélke oco. A tak sa každé ráno ozývalo okrem kohútieho „kikiriki“ aj „kvok, kvok, kvok,“ to keď sliepočia mama zvolávala svoje deti. Dokážete, milé deti, spočítať všetky sliepočky aj s kohútom a kuriatkami? Adélka sa to čoskoro naučila a určite sa to naučíte aj vy! A nezabudnite na Júlinku!