Chrobák

Uprostred zimy, keď vonku mrzlo, až praskalo, sa v obývacej izbe objavil chrobák. Bol veľký, čierny, s dlhými tykadlami, ktorými šibal zo strany na stranu, celý sa leskol ako rytier vo vyleštenej zbroji, jednoducho krásavec na prvý pohľad. Zo všetkého najviac pripomínal chrobáka fúzača. Na svoje lezenie si vybral maminu najväčšiu, najkrajšiu rastlinu - ozdobný fikus. Na ten bola mamka, okrem svojich orchideí, obzvlášť hrdá. Keď ráno polievala kvety, všimla si ho. „No kde si sa tu vzal, ty úbožiatko, v takej zime!“ ľutovala ho. „Veď tu nemáš ani čo jesť! Ondróó, poď sa pozrieť, máme tu nejakého fúzača!“ volala na mňa do izby. Neochotne som položil hrubú učebnicu, promptne zhodil Mištu (to je náš pes) z nôh a išiel sa pozrieť. Naozaj, kde sa vzal, tu sa vzal, promenádoval sa na kvete v obývačke fúzač. „Hm, pokojne si tu buď, ale či tu nájdeš nejaké larvy alebo vošky, to neviem,“ povedala mamka a nežne preniesla fúzača na orchidey, kde bola väčšia šanca, že v kôre, v ktorej orchidey rastú, nájde nejakú potravu. Fúzač je totiž dravý chrobák. Deň pri práci pekne ubiehal a už sa dostal k popoludniu. Mamka práve žehlila, keď tu si na milého fúzika znova spomenula. Počítač v hlave začal signalizovať znalosť chrobáka. „Ja som ho už niekde videla? Ale kde??“ dumala mamka a listovala v pamäti. A vtom zrazu „blik!“ Nie, nevypadol prúd, práve naopak. Mamke to došlo. Skočila mohutným skokom ku knižnici a siahla po múdrej a učenej knihe „Příjemný život s květinami“. Nalistovala stranu a so zatajeným dychom čítala: „Lalokonosec ryhovaný. Chrobáky obžierajú listy, larvy sa živia koreňmi, podzemkami a hľuzami. Prvým príznakom napadnutia je vädnutie listov. Pri kontrole sa môže ukázať, že rastlina už nemá žiadne korene. Napadnutie týmto škodcom môže mať katastrofálne následky, pri ktorých môžu byť zničené všetky rastliny v izbe.“ Do mamky akoby udrel blesk: „Uá, hrôza! Pohroma! Pomoc!“ Hneď sa však zo šoku spamätala a začala konať. „Kde si, ty, ty, ty... (nemohla mamka prísť na žiadny vhodný titul)! Ty podvodník! Tu! A mám ťa! Zmrzni, ty jeden záškodník!“ povedala nahnevane mamka, s poslednými slovami otvorila dvere von a veľkým oblúkom milého, alebo skôr nemilého, rádoby fúzača katapultovala von na mráz. A celú noc kvôli tomu nemohla spať, ako si hriala, v úvodzovkách povedané, „hada na prsiach“. Ak si svojou neznalosťou a hlúposťou zničila svoju botanickú záhradku, tak si to do konca života neodpustí. Ráno tak sedím pri raňajkách a tu mi zrak padol na niečo čierne na strope. Hovorím: „Ehm m m, mami, máš tu návštevu!“ „Čo, kto sem teraz ráno lezie?“ „No, hovorí, že vonku je veľká zima, tak ide späť do teplíčka a chce si dať niečo pod zub, či skôr nosový lalok. Mieri kurz orchidey, vzdialenosť dva metre od cieľa!“ „ČO?!?!?“ zahrmelo, až sa steny otriasli. Mohutný dupot, beh, šmyk hbitej ruky a lalokonosec opäť chytený. Tentoraz sme ho poverili špeciálnou úlohou skontrolovať vnútro odpadových rúr do kanála. Odteraz sa trasieme od hrôzy, či sa v kvetináčoch objavia žravé larvy chrobákov. Dôsledky škodenia chrobáka lalokonosca sa totiž prejavia až o niekoľko týždňov. Silno mi to pripomína hriech. Ten je tiež na prvý pohľad niekedy lesklý, lákavý, príjemný... Dôsledky jeho prítomnosti sa prejavia až po pár týždňoch