Ako sa ježkovia učili

Po včerajšom dni plnom nových zážitkov sa dnes ježia mamička Markétka rozhodla, že začne učiť svoje deti.
„Huncúti, vstávať a cvičiť!“ prikázala mamička. „Nezabudnite sa naraňajkovať. Ale ešte predtým hybaj do kúpeľne umyť si rúčky, ústočko a zúbky. Keď to všetko zvládnete, chcem vás vidieť nastúpených pred domčekom.“ Mladí ježkovia nereptali, vedeli, že keď si ich mamička niečo umieni, svoj názor nezmení. Umyli sa, naraňajkovali sa a o pár minútok už pred domčekom vzorne stáli v rade.
Vonku nádherne voňalo jarou, na tráve sa trblietala ranná rosa a z kvetu na kvet preletovali včielky, aby nazbierali do košíčka trochu peľu. Cvrčky cvrlikali do okolia krásu dnešného dňa. Lúčne koníky preskakovali z jednej strany na druhú. Ich kamarátka dážďovka Žofka práve vystrčila hlavu zo zeme. Musela však dávať veľký pozor, aby si ju nevšimol žiaden z ježkov, lebo by sa stala ich obľúbenou pochúťkou.
Mamička sa vôbec nehanbila a začala pekne zostra rozdeľovať úlohy. „Pinďo, Patriku a Pájo, vy si sadnite tu!“ ukázala na miesto pod jabloň. „Minie, Lízo, Lucko, Kačko, Petro a Ájo, vy pre zmenu tu pod ten starý orech. Len čo ste všetci pohromade, vyvádzate neplechu.“ Nezabudla ešte dodať mamička.
Po chvíľke mamičkinho rozprávania a školenia sa Minie opýtala: „Mamička, bude nám to vôbec na niečo? Radšej by som sa teraz hrala v pieskovisku,“ dodala.
„Samozrejme, že áno. Raz si na mňa spomenieš a budeš rada, keď ti moja rada pomôže. Odovzdávame si to z generácie na generáciu. A tak ako to odovzdala moja mamička mne, tak to teraz odovzdávam ja vám. Aj ja som dostala niekoľko žihadiel od včiel a osí, lebo som nepočúvla mamičku. Našťastie sme proti takýmto žihadlám odolní.“ Uzavrela mamička svoje skúsenosti a dojmy.
„Mamička, a čo nám ešte môže ublížiť?“ opýtala sa zvedavo Minie.
„Buď trpezlivá a poďte za mnou,“ pokynula svojim deťom.
Išli pomalými krôčikmi cestičkou, ktorá viedla na lúku. Mamička neustále deťom líčila nástrahy života. „Až vyrastiete do mojej veľkosti, môžete v prípade napadnutia použiť svoje ostne. Teraz ich máte maličké, ale v dospelosti dosiahnu dĺžku dvoch alebo troch centimetrov. Na tele ich budete mať asi šestnásť tisíc. Získate schopnosť vycítiť korisť do vzdialenosti tridsiatich metrov. Teraz sa prechádzame vo dne, ale nebude to navždy. Lovíme predovšetkým v noci.“
Náhle mamičku vyrušil Patrik. „Patriku, nie!“ zakričala. Patrik sa nestihol ani otočiť a stál tvárou v tvár zlej zmiji.
„Rýchlo, deti, urobte to, čo ja!“ prikázala mamička. Všetci sa postavili vedľa Patrika a naježili svoje ostne. Zmija si našťastie všetko rozmyslela, zasyčala a odplazila sa preč.
„To bolo naposledy!“ karhala mamička so slzami v očiach a dala Patrikovi pár pohlavkov, ktoré si naozaj zaslúžil. „Neznamená, že keď si odolný proti osiemu alebo včeliemu bodnutiu, že si odolný proti všetkému. Len v málo prípadoch vyjde jež víťazne zo súboja so zmijou. Na ňu môžete zaútočiť len vo chvíli, keď pôjde o život a keď nebude možné ujsť. Aj vtedy si musíte dávať pozor na hadie uštipnutie, ktoré by bolo zrejme smrteľné,“ povedala mamička a dávala si veľký pozor, ako deti reagujú. Teraz si bola konečne istá, že si vzali ponaučenie.
„Mamička, už mám hlad,“ ozval sa Pája.
„Tu si môžeme odpočinúť, nazbierať pár dážďoviek alebo slimákov a pochutnať si,“ odpovedala už pokojným hlasom mamička.
Ježkovia sa začali predháňať, kto nájde väčšie sústo. Každý sa chcel ukázať a priniesť mamičke ten najlepší úlovok.
Markétka bola na dievčatá a chlapcov veľmi hrdá. Denne pozorovala rýchlosť, akou ježkovia rástli. Čím ďalej, tým istejšia si bola, že sa o seba dokážu postarať sami. Uplynulo veľa dní a mamička si uvedomila, že nastal čas lúčenia. Jedného dňa si ich zvolala pred domček, ako vtedy na začiatku, a rozlúčila sa slovami: „Už ste dospelí a viete sa o seba postarať. Teraz už kráčajte svojou vlastnou cestou životom.“
Ježkovia objali svoju mamičku a utreli jej z tváre slzy. „Vedeli sme, mamička, že tento deň raz nastane. Sme pripravení a postaráme sa o seba, ako najlepšie vieme. Neplač, buď na nás hrdá, ako sme my na teba.“
Po týchto slovách sa mamička usmiala a rozlúčila sa s nimi. Ježkovia sa rozišli na všetky strany hľadať kúsok vlastného šťastia