Ako možno prežiť jarný deň

Maličká elfinka sedela na kvietku sedmokrásky. Práve sa prebúdzal nový deň a elfinka učesávala bielučké lístky práve sa rozvíjajúceho kvietku. Zafúkal vetrík, rozhojdal kvietok a elfinka sa v ňom cítila ako na hojdačke. Bol to krásny zážitok. Uložila sa na okvetné lôžko na bruško a prežívala tú krásnu pokojnú atmosféru ranného vánku. Práve vychádzajúce slnko ju hrialo na chrbátik s krídelkami. V susedstve na kvete púpavy gazdovala iná elfinka. Mala tiež veľa práce s rozvíjajúcim sa prebúdzajúcim sa žltým kvietkom púpavy. Zamávali si, pozdravili sa pohľadom a zaželali si krásny deň.

Deň pokročil a okolo poludnia slnko hrialo veľmi silno a jarný deň bol v plnom rozkvete. Na lúku prichádzalo dievčatko Anička. Bola krásna a svojimi myšlienkami akoby hladila celú krajinu do ešte krajšej podoby. Prežívala naplnenie zo slnečného dňa v prírode. Sadla si do trávy kúsok vedľa kvietku sedmokrásky. Elfinka sa roztancovala v kvietku sedmokrásky, chcela Aničku pozdraviť. Anička mala pokojné srdiečko a mala dar vidieť jemné prírodné bytosti. Keď zbadala elfinku, zaradovala sa. Na lúke rástlo veľké množstvo púpav. Aničke prišla chuť uplietať si z nich venček, aký nosia víly. Opýtala sa najprv elfinky, či si môže natrhať kyticu kvietkov, aby si z nich mohla uplietať venček. Elfinka Aničke kývla: „Len si trhaj, nech ti slúži na radosť.“ Anička sa pustila do zbierania kvietkov, z ktorých potom uviazala venček žiariaci žltou slnečnou farbou. Venček zdobil jej hlavičku a Anička sa roztancovala po lúke ako víla. Šaty z jemnej látky jej viali okolo tela. Tak prejavovala svoju radosť z práve prebiehajúceho slnečného dňa.

Naplnená radosťou odchádzala domov, lebo sa blížil čas obeda a mamička už Aničku očakávala. Prichystala na stôl tanierky a príbory. Braček Janko si prisadol k stolu. Anička sa tiež posadila a obe deti v pokoji očakávali, čo dobré mamička navarila. V kuchyni to nádherne voňalo. Mamička rozlievala jahlovú polievku s bylinkami a na tanieri ju potom ozdobila niekoľkými kvietkami sedmokrások. Deti sa s mamičkou chytili za ruky, vytvorili tak kruh, poďakovali za jedlo milému Bohu a zaželali si dobrú chuť. Polievka bola naozaj výborná. Na druhé jedlo mamička pripravila zemiakové placky, do ktorých tiež pridala jarné bylinky. V pohároch potom dostali deti od mamičky zelený nápoj z čerstvých jarných žihľav. Deti tento nápoj už poznajú a vedia, že aj napriek tomu, že žihľava páli, nápoj je príjemne nasladlý a pritom obohatí telíčko o mnohé cenné minerálne látky a posilní deti na tele i na duši.

Po dobrom a posilňujúcom obede deti odpočívali vo svojej izbičke a počúvali rozprávku o prírodných bytostiach.

Mamička im oznámila, že pôjdu spoločne k večeru k studničke po vodu. Keď nastal ten vhodný čas, vzali si nádobky a vydali sa všetci k lesnej studničke. Chodníček viedol najprv listnatým lesom a potom smrečinou. V malom zákutí sa rozprestierala lúčka a pri jej okraji zurčal prameň. Deti sa rozbehli k prameňu. Prameň a jazierko boli zastrešené, aby bola voda chránená pred nepriaznivými vplyvmi. Okolo prameňa bolo pokojne a čistučko. Uvidia deti studničkovú vílu? Po chvíli sa zaradovali, pretože víla naozaj prišla privítať návštevníkov. Prejavila nadšenie, pretože prišli deti, ktoré o prírodných bytostiach vedia. Zaželala im príjemný deň a pohladila nádobky s vodou svojimi jemnými ručičkami, aby do nich odovzdala posilňujúcu energiu. Mamička mala veľkú radosť, že deti dokážu prežívať krásu prírodného sveta a prírodných bytostí s takou jemnosťou a úctou. Všetci poďakovali za dar vody a odobrali sa domov. Cestou sa kochali