Biela a Čierna

Jedna žena išla so svojou dcérou a pastorkyňou cez pole žať obilie. Vtom prichádza dobrotivý Boh v podobe úbohého žobráka a pýta sa tých žien na cestu do dediny. Matka i jej dcéra mu posmešne odvetili, nech si cestu hľadá sám, ale dobrá pastorkyňa mu cestu ukázala, dokonca s ním kúsok išla.
Boh sa na nehodné ženy nahneval a urobil, že ich tváre zhrubli, čierne ako noc a škaredé ako hriech sa stali; a nielen to, ešte im chrbty krivicou ohol. Tej dobrej pastorkyni však tri želania splniť sľúbil a ona si želala byť krásna a čistá ako slnko, mať mešec zlata, ktorý sa nikdy nevyprázdni, a posledné jej želanie bolo dostať sa po smrti do neba. Vtedy jej milostivý Boh s požehnaním tie dve želania splnil a po smrti raj prisľúbil.
Keď sa matka so sestrou vrátili domov, celé čierne a škaredé, videli, že pastorkyňa je celučičká biela a krásna, a do ich sŕdc vstúpila nenávisť taká veľká, že nemali na mysli nič iné, len ako úbohé dievča do nešťastia uvrhnúť.
Pastorkyňa mala brata Patrika, ktorý ju veľmi miloval, a jemu rozprávala, čo sa jej prihodilo. Aj Patrik sa spolu s ňou zaradoval a jej krásu si na obrázok namaľoval, aby sa s ním mohol tešiť. Ale dievča mu kládlo na srdce, nech obrázok nikomu neukazuje.
Patrik si obrázok zavesil na stenu svojej komôrky; býval na kráľovskom zámku, kde slúžil ako kočiš. Každý deň stál pred tým obrázkom a ďakoval Bohu, že jeho sestre také šťastie doprial.
A stalo sa, že tomu kráľovi, u ktorého Patrik slúžil, zomrela žena, a tá bola taká krásna, že podobnú by človek na svete nenašiel, a kráľ za ňou veľmi smútil. Sluhovia si všimli, že kočiš má obrázok, pred ktorým každý deň stojí, a keďže ich srdcia boli závistlivé a neprajné, kráľovi to oznámili. Tak si kráľ dal obrázok priniesť a uvidel dievča takú krásnu, ako bola jeho milovaná žena, a hneď sa do nej vrúcne zamiloval. Dal si zavolať kočiša a pýtal sa ho, kto na tom obrázku je; on mu povedal, že je to jeho milovaná sestrička. A kráľ povedal, že tá a žiadna iná sa stane jeho ženou, dal kočišovi koč i kone, zlatom zdobené šaty a poslal ho po sestru.
Keď Patrik s touto správou dorazil domov, sestrička sa zaradovala, avšak Čierna jej to šťastie závidela a nesmierne sa nahnevala a svojej matke povedala, že jej musí celým svojím čarodejníckym umením takéto šťastie zabezpečiť. A matka ju upokojila, že všetko už má premyslené. Svojím čarodejným umením omámila kočišovi oči, že bol napoly slepý, a nápevom omámila pastorkyni uši, že bola napoly hluchá. Potom nastúpili do koča, pastorkyňa odetá do kráľovských šiat, čo jej brat od kráľa priviezol, a s ňou macocha a sestra, Patrik si sadol na kozlík a vyrazili na cestu.
Keď kus cesty prešli, Patrik sa nahol a na sestru zavolal:

„Prikry sa, sestrička milená, nech ťa dážď nezmočí,
vietor nescuchrá, ku kráľovi prídeš pekná pred jeho oči“

Spýtala sa pastorkyňa macochy, čo bratec volal, a ona povedala, že jej prikázal, aby si vyzliekla krásne šaty a dala ich Čiernej. Začudovala sa Biela tomu želaniu, ale bratovo želanie splnila.
Išli ďalej a po nejakom čase Patrik opäť na sestru zavolal:

„Prikry sa, sestrička milená, nech ťa dážď nezmočí,
vietor nescuchrá, ku kráľovi prídeš pekná pred jeho oči“

Spýtala sa pastorkyňa opäť macochy, čo bratec volal, a ona povedala, že jej prikázal, aby si zlatý čepiec zložila a dala ho Čiernej. Začudovala sa Biela tomu želaniu, ale želanie opäť bratovo splnila.
Išli ďalej a po chvíli zavolal Patrik po tretí raz:

„Prikry sa, sestrička milená, nech ťa dážď nezmočí,
vietor nescuchrá, ku kráľovi prídeš pekná pred jeho oči“

Spýtala sa pastorkyňa opäť macochy, čo bratec volal, a ona povedala, že jej prikázal, aby sa z okna koča na niečo pozrela. Išli práve po moste cez veľkú vodu, a keď sa Biela z okna vyklonila, tie dve prekliate ženy ju schmatli a dolu do vody zhodili. V tom okamihu, keď sa Biela utopila, sa na hladine zrazu objavila snehobiela kačica a po rieke plávala. Patrik si ničoho nevšimol a išiel ďalej, až dorazili na kráľovský dvor.
Tak Patrik priviedol kráľovi Čiernu, a keďže mal oči oslepené a len žiaru zlatom zdobených šiat videl, myslel si, že priviedol tú pravú. Kráľ však, keď to stelesnenie škaredosti uvidel, veľmi sa na kočiša nahneval a do hadej jamy ho uvrhnúť dal. Macocha však ovládala silné kúzla a aj samotného kráľa tak oklamala, že sa mu Čierna nakoniec zdala prijateľná, nechal ich u seba a nakoniec sa s ňou oženil.
Raz podvečer, keď bol kráľ s Čiernou v milostnom objatí, priplávala do kuchyne kamenným výlevom snehobiela kačička a takto poprosila, aby bol kuchtík taký dobrý, oheň rozložil a ona si svoje perie osušiť môže. Tak kuchtík v krbe rozložil oheň a kačica si k teplu sadla, perie si zobákom čechrala a zatiaľ čo tak sedela a dobre si robila, vypytovala sa:
„Čo robí Patrik, bratec môj?“
A kuchtík povedal:
„Sedí v hadej diere.“
„A čo robí Čierna v tomto dome?“
A kuchtík povedal:
„S kráľom zdieľa lôžko.“
„Boh ho opatruj,“ povedala kačica a výlevom preč odplávala.
Nasledujúceho dňa zase priplávala a tie isté otázky kládla a tretí deň opäť. Vtedy to už kuchtík dlhšie nemohol uniesť, za kráľom bežal a všetko mu vypovedal. Kráľ to chcel na vlastné oči vidieť, a keď toho večera kačička hlavu z výlevu opäť vystrčila, vtedy kráľ schmatol meč a hlavu jej odťal. A vtedy sa pred ním objavilo to krásne dievča, ktoré kedysi na obrázku uvidel a za ženu si vyvolil. Kráľ bol zrazu celý šťastný, šaty jej priniesť dal a potom mu musela rozprávať, ako cez faloš a nenávisť oklamaná bola a do vody hodená; jej prvé želanie bolo, aby kráľ jej úbohého brata z tej strašnej hadej diery vyslobodil. Keď kráľ jej želanie splnil, išiel za macochou a spýtal sa, aký trest by si zaslúžil ten, kto kráľa hanebne oklamal. Vtedy čarodejnica, tak svojou pýchou zaslepená bola, že jej ani na um neprišlo, že o nej kráľ hovorí, a bezočivo povedala, že toho previnilca je nutné donaha vyzliecť a do suda s klincami a ihlami zavrieť a ten sud za koňa zapriahnuť a toho koňa do sveta vyhnať.
Tak jej želanie splnili a ona i Čierna boli potrestané právom, tak ako samy mysleli, že je to najlepšie za klamanie kráľa. Kráľ sa s Bielou oženil a jej brata bohato za verné služby odmenil.