Zázračná ťavica

Salima bola chudobné dievča, ktoré žilo v meste Dahab spolu so svojím bratom Džamalom. Mali úrody tak akurát, aby uživili seba a pár tiav. Salime to však stačilo, mala veľmi rada svoje malé stádo, o ktoré sa starostlivo starala. Vo voľných chvíľach tkala koberce z prírodných materiálov, ktoré potom jej brat predával na trhu. Džamalovi však taký život nestačil, chcel by žiť vo väčšom blahobyte a neustále premýšľal, ako dosiahnuť nejaký väčší zárobok.

Jednej jari sa konečne narodili 2 ťavie mláďatá jedinej samici, ktorú Salima vlastnila. Aini bola vychudnutá a slabá ťavica, ktorej sa Salima ujala, keď kedysi na trhu počula prekupníka hovoriť, že ak si ju dnes nikto nekúpi, večer ju dá utratiť. Salima také reči nemohla zniesť, preto si samicu kúpila, nebola ani príliš drahá. Starala sa o ťavicu, ako najlepšie vedela, a tá postupne naberala na váhe a bola stále silnejšia. Zdalo sa, že viac ako strava a mäkká podstielka svedčí Aini láskavé zaobchádzanie, ktorého sa jej od Salimy dostávalo. Salima sa od malých ťavích mláďat takmer nepohla, stále sledovala, ako sa im darí, a snažila sa im prilepšiť, ako len mohla.

Stala sa však zvláštna vec. Ainine mláďatá rástli ako z vody, za týždeň vyzerali skoro ako dospelé ťavy a silné boli tiež oveľa viac ako mláďatá zo susedných fariem. Obyčajný človek by ani nespoznal, že ide o mláďatá. Arabi však poznajú ťavy veľmi dobre, preto každý hneď spoznal, že hoci sú oveľa väčšie, stále sú to mláďatá. A tak sa po okolitých farmách začalo šuškať o zázračnom materskom mlieku, ktorým Aini svoje mláďatá kŕmi. Len čo sa to všetko dozvedel Džamal, hneď sa mu v jeho obchodníckej mysli zrodil nápad. Začal na trhu len tak mimochodom rozprávať historku o zázračnom mlieku a s pár kupcami sa dohodol, že im pár fliaš takého mlieka na druhý deň predá. V noci, aby o tom Salima nevedela, prišiel Džamal do chlieva a Aini podojil. Na druhý deň Džamal mlieko predal za veľmi vysokú cenu. Kupci hneď bežali ten zázrak vyskúšať. Za týždeň, za dva boli mláďatá kupcov oveľa silnejšie a väčšie, než by mali byť. Zázrak teda fungoval a Džamal, aby získal viac mlieka, predal Ainine mláďatá. Prečo aj nie, veď mali silu ako dospelá ťava. To však nemal robiť. Hoci prišiel ten deň Džamal domov s veľkým zárobkom a obchodnými plánmi, Salima sa na neho veľmi nahnevala. Tušila, že Aini bude bez svojich mláďat nešťastná.

Aini bola priam zúfalá, rovnako ako by bola každá matka, ktorej vezmú jej deti. Prestala jesť, odmietala vodu a začala znova chradnúť. O pár dní stratila aj mlieko a Džamal mal po obchodovaní. Po stálom naliehaní Salimy Džamal išiel a kúpil Aini jej mláďatá späť, samozrejme za vyššiu cenu, než ich predal, pretože za ten čas stihli ťavy ešte viac dozrieť. Stav ťavice sa o pár dní znova zlepšil. Keď mala svoje mláďatá, zase dostatočne žrala a pila, dokonca sa jej vrátilo aj materské mlieko. Nebolo však už také silné ako predtým, bolo to mlieko rovnaké ako od akejkoľvek inej ťavice. To však Džamal netušil, a tak začal znova predávať Ainino mlieko ako zázračné. Skôr než pochopil, že kupcov podvádza, zistili to oni a poriadne Džamalovi vyprášili kožuch. Keď Salima videla Džamala prichádzať domov celého dotrhaného a krívajúceho, musela sa smiať. Brata ošetrila a starala sa oňho, kým mu nebolo lepšie. Džamal nakoniec uznal, že ich život pred všetkými jeho obchodnými pokusmi nebol až taký zlý, a sľúbil, že sa nabudúce o podobných pokusoch so Salimou poradí. Salima už nikdy Ainino mlieko nepredávala, preto sa jej stádo rozrastalo rýchlejšie ako iné a jej zvieratá boli nevídane silné a zdravé. Tak sa predsa len začalo dvom súrodencom dariť lepšie, a to cestou, aká by Džamala nikdy nenapadla.