Janko Jež

Býval raz jeden sedliak, ktorý mal dosť peňazí aj majetku, ale hoci bol bohatý, predsa mu k úplnému šťastiu niečo chýbalo; nemal so svojou ženou žiadne deti. Často, keď šiel s ostatnými sedliakmi do mesta, smiali sa mu a pýtali sa ho, prečo nemá žiadne deti. Raz sa tak nahneval, že keď prišiel domov, povedal:
„Chcem dieťa, nech by to bol aj jež!“
Tak jeho žena porodila dieťa, ktoré bolo hore jež a dole chlapec, a keď to videla, zľakla sa a povedala:
„Len sa pozri, Ty si ho zaklial!“
Vtedy povedal muž:
„Načo to všetko, musíme chlapca pokrstiť, ale krstného otca mu nezoženieme.“
Žena mu odvetila:
„Inak ako Janko Jež ho pokrstiť nemôžeme.“
Keď bol pokrstený, povedal farár:
„Ten nemôže cez tie ostne ani do poriadnej postele.“
Tak mu za pec položili trochu slamy a on tam ležal. Matka ho ani dojčiť nemohla, lebo by ju ostňami popichal. Tak ležal Janko Jež za pecou osem rokov. Jeho otec z neho bol len mrzutý a dúfal, že umrie. Ale Janko Jež nezomrel, len tam stále ležal.
Raz sa stalo, že v meste bol jarmok. Sedliak tam chcel ísť, tak sa spýtal ženy, čo jej má priniesť:
„Kúsok mäsa a dve veky bieleho chleba.“ odvetila.
Potom sa spýtal slúžky a tá chcela pár vlnených pančúch a dreváky. Nakoniec aj povedal:
„A Janko Ježu, Tebe mám čo priniesť?“
„Tatko,“ povedal Janko Jež „prineste mi gajdy.“
Keď sedliak opäť prišiel domov, dal žene, čo jej nakúpil, mäso a chlieb, potom dal slúžke pančuchy a dreváky, nakoniec išiel aj za pec a dal Jankovi Ježovi gajdy. A keď mal teraz Janko Jež gajdy, povedal:
„Tatíčko, choďte ku kováčovi a nechajte mi okuť kohúta, lebo ja na ňom pôjdem do sveta a už sa nikdy nevrátim.“
Otec bol rád, že sa ho zbaví, a nechal mu kohúta okuť. Keď to bolo hotové, Janko Jež si sadol na kohúta a odišiel, ale vzal so sebou aj jednu sviňu a osla, aby ich pásol v hlbokom lese. V lese s ním kohút vyletel na vysoký strom, tam Janko Jež sedel, strážil osla aj sviňu a sedel tam dlhé roky, kým sa z osla a svine nevyrodilo veľké stádo. A jeho otec o ňom nič nevedel.
Keď tak Janko Jež na tom strome sedával, hral pri tom na gajdy a hral Vám nádherne. Raz išiel okolo jeden kráľ, ktorý stratil cestu a počul hudbu. Kráľ sa tomu veľmi čudoval a poslal sluhu, aby sa poobzeral po okolí, odkiaľ že tá hudba prichádza. Sluha sa obzeral, ale nevidel nič iné ako na strome sedieť čudné malé zviera, ktoré vyzeralo ako kohút, na ktorom sedí jež a hrá na gajdy.
Kráľ prikázal sluhovi, aby sa spýtal, prečo tam sedí a či by nevedel, kde je cesta do jeho kráľovstva. Janko Jež zletel zo stromu a povedal, že kráľovi cestu rád ukáže, ak sa mu kráľ upíše sľubom, že mu dá to, čo mu prvé na kráľovskom dvore príde do cesty.
Vtedy si kráľ pomyslel:
„To môžem ľahko sľúbiť, veď to stvorenie určite ničomu nerozumie a čítať nevie, napíšem, čo budem chcieť!“
Kráľ vzal pero a atrament, urobil písomný sľub, a tak mu Janko Jež ukázal cestu a on šťastlivo dorazil domov. Ale jeho dcéra, ktorá ho z diaľky videla, bola taká plná radosti, že sa kráľovi rozbehla v ústrety a pobozkala ho. Vtedy si kráľ spomenul na svoj sľub a rozprával jej, ako sa mu darilo a že ju jednému podivuhodnému stvoreniu zasľúbil, lebo bola prvá, koho stretol, a to zviera sedí celé dni na strome a hrá na gajdy, ale aj keď ju sľúbil a upísal, on ju nedostane, lebo určite nevie čítať. To bola princezná rada a povedala, že to je dobre, lebo ona by k nemu nikdy nešla.
Janko Jež pásol ďalej osla aj svine, bol stále veselý, sedel na strome a hral na gajdy. Teraz sa stalo, že iný kráľ išiel tade so svojimi sluhami a bežcami a stratil sa a nemohol trafiť domov, lebo ten les bol hlboký a rozľahlý. Vtedy zrazu začul krásnu hudbu a povedal jednému z bežcov, aby sa poobzeral okolo a bežec prišiel pod ten strom a na ňom uvidel sedieť kohúta a na ňom Janka Ježa. A opýtal sa ho bežec, čo tam hore robí.
„Pasiem svoje osly a svine, ale čo si praje vy?“
Vtedy mu bežec povedal, že sa stratili a netrafia späť do kráľovstva, či by im teda nemohol ukázať cestu. Tak zletel Janko Jež zo stromu a povedal starému kráľovi, že mu ukáže cestu, ak mu dá to jediné, čo prvé stretne doma pred kráľovským zámkom.
Kráľ odvetil:
„Áno.“
A upísal sa Jankovi Ježovi, že to má dostať. Keď to urobil, išiel Janko Jež pred nimi na kohútovi a ukázal im cestu a kráľ šťastlivo dorazil späť do svojej ríše. Keď prišiel na kráľovský dvor, mal z toho veľkú radosť. Mal však prekrásnu dcérku, ktorá mu bežala v ústrety, padla mu okolo krku a pobozkala ho a radovala sa, že sa jej otec vrátil.
Aj sa ho pýtala, kde tak dlho vo svete bol a on jej rozprával, že sa stratil a už bol blízko toho, že sa nikdy nevráti, ale keď išli hlbokým lesom, bol tam jeden, napoly jež, napoly človek, idúci na kohútovi a sediaci na jednom veľkom strome a ten krásne hral na gajdy a z lesa ich nakoniec vyviedol a cestu im ukázal, ale on mu za to sľúbil, že prvé, čo na svojom kráľovskom dvore stretne, mu dá a tým bola práve ona, čo mu je veľmi ľúto.
Ale princezná sľúbila, že jeho sľub rada splní a k tomu podivnému stvoreniu pôjde.
Janko Jež pásol ďalej svoje svine, a tie svine mali prasiatka a stádo sa rozrastalo a za chvíľu bolo také veľké, že ho bol les plný. Tak ďalej nechcel Janko Jež v lese zostávať, preto odkázal otcovi, aby v dedine všetky maštale a chlievy vyprázdnili, lebo on sa vracia s preveľkým stádom, že každý, kto by chcel zabíjať, môže tak urobiť.
Otec z toho bol znechutený, keď to počul, lebo dúfal, že Janko Jež je už dlhý čas mŕtvy. Janko Jež nasadol na kohúta a stádo svíň hnal pred sebou do dediny a dal usporiadať zabíjačku, no to Vám bolo hluku a veselosti, že to bolo na dve hodiny cesty od dediny počuť.
Potom Janko Jež povedal:
„Tatíčko, choďte ku kováčovi a nechajte mi ešte raz okuť kohúta, lebo ja na ňom pôjdem do sveta a už sa nikdy nevrátim.“
Tak nechal otec kohúta znova okuť a bol rád, že sa Janka Ježa konečne zbaví. Janko Jež sa teda vydal do prvého kráľovstva, v ktorom kráľ prikázal, že na toho, kto by na kohútovi prišiel a mal pri sebe gajdy, majú všetci strieľať, sekať a bodať, aby sa do zámku nedostal.
Keď tam teraz Janko Jež prišiel, vyrazili naňho s bajonetmi, ale on pobodol kohúta ostrohami a preleteli cez bránu pred kráľovské okno, spustil sa dolu a zavolal na kráľa, že mu má dať, čo mu sľúbil, inak príde o život on aj jeho dcéra.
Vtedy kráľ dcéru nahovoril, aby k nemu von vyšla a im tak životy zachránila. Princezná sa obliekla do bieleho, jej otec jej dal koč so šesťfogatom, s vznešene oblečenými sluhami a naložený zlatom a bohatstvom. Princezná nasadla a Janko Jež s kohútom a gajdami si sadol vedľa nej, potom im požehnali a oni odišli.
Kráľ si myslel, že svoju dcéru už viac neuvidí. Ale išlo to inak, ako si bol myslel, lebo keď boli kúsok cesty pred mestom, vtedy strhol Janko Jež princeznej krásne šaty a svojimi ostňami ju tak popichal, až bola celá zakrvavená a povedal:
„To je odmena za Tvoju faloš, choď preč, ja Ťa nechcem!“ a vyhnal ju späť domov.
Janko Jež išiel ďalej na svojom kohútovi a so svojimi gajdami do druhého kráľovstva, ktorého kráľovi tiež cestu ukazoval. Ten kráľ prikázal, že keď pôjde niekto ako Janko Jež, majú ho voľne nechať prejsť, slávu provolávať a do kráľovského zámku priniesť. Keď ho teraz princezná videla, veľmi sa zľakla, lebo predsa len vyzeral príliš čudne, ale pomyslela si, že jej aj tak nič iné nezostáva, keď to jej otec sľúbil.
Tak Janka Ježa milo privítala a potom ich zosobášili. Nato išli spoločne ku kráľovskej tabuli, kde ho princezná posadila po svojom boku a jedli a pili. Keď nastal večer a chceli ísť spať, vtedy sa princezná veľmi obávala jeho ostňov, ale on jej povedal, aby sa nebála, že jej neublíži.
Potom Janko Jež povedal starému kráľovi, aby štyrom mužom prikázal strážiť pred dverami spálne a zakúriť veľký oheň. Až Janko Jež vojde do spálne, skôr než si ľahne do postele, najprv sa vyzlečie z ježiej kože a nechá ju ležať pred posteľou, vtedy musia títo muži rýchlo pristúpiť, hodiť kožu do ohňa a počkať, kým ju oheň úplne nestrávi.
Keď teda odbila jedenásta hodina, vošiel Janko Jež do komnaty, stiahol si ježiu kožu a nechal ju ležať pred posteľou. Vtedy vošli strážcovia a rýchlo ju odniesli a hodili do ohňa. A keď ju oheň celú strávil, bol Janko Jež vyslobodený. A ležal v posteli v ľudskej podobe, ale bol celý uhoľne čierny ako spálený. Kráľ dal poslať po lekára a ten ho namazal hojivou masťou tak, až Janko úplne zbelel a bol z neho krásny mladý muž.
Keď to princezná videla, veľmi sa potešila. Na druhé ráno radostne vstali, jedli a pili a až teraz svoju svadbu riadne oslávili a starý kráľ odovzdal Jankovi ríšu.
Keď uplynulo niekoľko rokov, išiel Janko so svojou ženou k otcovi a povedal mu, že je jeho syn. Ale otec povedal, že žiadneho syna nemá, že síce jedného mal, ale ten sa s ostňami ako jež narodil a odišiel do sveta. Vtedy sa dal Janko spoznať a otec sa tým veľmi potešil a odišiel s Jankom do jeho ríše.