Domček, domčeky

Kto vie. Ležal v tráve, slniečko naň svietilo, dážď ho umýval. Možno ho stratil hrnčiar, keď šiel na trh, možno sa vykotúľal gazdinej z koša, keď sa vracala z mesta.
V tom bzz, bzz, okolo džbána letí muška bzučiačka. Poletuje, obletuje, potom si sadne a pýta sa džbána:
„Džbán, džbánik, pekný domček, kto v Tebe býva?“
Džbán na to nič nehovoril. Muška vletela dovnútra. Džbán, domček sa jej zapáčil. Usadila sa v ňom a spokojne tu žila.
Raz počuje, ako niekto okolo džbána poletuje a čosi si píska.
Nastražila uši a počúva:
„Džbán, džbánik, pekný domček, kto v Tebe býva?“
„Bzz, bzz, ja, muška bzučiačka. A kto si Ty?“
„Ja som komár pískal a chcel by som tu s Tebou bývať.“
„Tak poď ďalej, miesta je tu dosť.“
Komár pískal vletel dovnútra a už boli v domčeku dvaja.
Nezadlho sa pri džbáne ozvali rýchle krôčiky, ako keď dáždik šuští. Bola to myška hryzka. A už si domček ovoniava a obzerá a už sa pýta:
„Džbán, džbánik, pekný domček, kto v Tebe býva?“
„Bzz, bzz, ja, muška bzučiačka.“
„Pisk, pisk, ja, komár pískal. A kto si Ty?“
„Ja som myška hryzka a chcela by som tu bývať s Vami.“
„Tak poď ďalej, miesta je tu dosť.“
A už boli v džbáne, v domčeku traja.
Náhle okolo džbána v tráve pleskot, pleskot! Pleskot, pleskot! Pricupkala žaba kvákalka a pýta sa:
„Džbán, džbánik, pekný domček, kto v Tebe býva?“
„Bzz, bzz, ja, muška bzučiačka.“
„Pisk, pisk, ja, komár pískal.“
„Hryz, hryz, ja, myška hryzka. A kto si Ty?“
„Ja som žabka kvákalka a chcela by som tu bývať s Vami.“
„Tak poď, miesta je tu ešte dosť.“
A už boli v domčeku štyria.
V tom okolo džbánika dupy dup, dupy dup! Pribehol ušatý zajac a hneď sa pýta:
„Džbán, džbánik, pekný domček, kto v Tebe býva?“
„Bzz, bzz, ja, muška bzučiačka.“
„Pisk, pisk, ja, komár pískal.“
„Hryz, hryz, ja, myška hryzka.“
„Kvak, kvak, ja, žabka kvákalka. A kto si Ty?“
„Ja som zajac ušiak a chcel by som tu s Vami bývať.“
„Tak poď, miesto sa ešte nájde.“
Zajac hop a už ich bolo v domčeku päť.
Bežala okolo líška. Zastavila sa, obzerá džbán, počúva a hneď sa pýta:
„Džbán, džbánik, pekný domček, kto v Tebe býva?“
„Bzz, bzz, ja, muška bzučiačka.“
„Pisk, pisk, ja, komár pískal.“
„Hryz, hryz, ja, myška hryzka.“
„Kvak, kvak, ja, žabka kvákalka.“
„Dupky, dup, ja, zajac ušiak. A kto si Ty?“
„Ja som líška ryšavka a chcela by som tu bývať s Vami.“
„Tak poď, azda sa ešte miesto nájde.“
A už ich bolo v domčeku šesť.
V tom z diaľky ňuf, ňuf, uháňa okolo vlk sivák. Vidí džbán, zastaví sa a hneď volá:
„Džbán, džbánik, pekný domček, kto v Tebe býva?“
„Bzz, bzz, ja, muška bzučiačka.“
„Pisk, pisk, ja, komár pískal.“
„Hryz, hryz, ja, myška hryzka.“
„Kvak, kvak, ja, žabka kvákalka.“
„Dupky, dup, ja, zajac ušiak.“
„Šteky, štek, ja, líška ryšavka. A kto si Ty?“
„Ja som vlk sivák a chcel by som tu bývať s Vami.“
„Tak poď, hoci je tu miesta máločo.“
A už ich bolo v domčeku sedem. Vošli sa do džbána alebo nevošli, to už dnes nikto nevie. Žili tam však svorne a spokojne, nijako si neprekážali. Až jedného dňa……
Jedného dňa začuli všetci z diaľky brum, brum, prask, prask! BRUM, BRUM! PRASK, PRASK! Privalil sa odkiaľsi medveď bručúň. Zabúchal labou na džbán, BUCH, BUCH, nepovedal nič o peknom domčeku. Iba nevrlo zabrblal:
„Čo to tu je? Kto tu býva?“
Zvieratká sa báli, predsa však odpovedali:
„Bzz, bzz, ja, muška bzučiačka.“
„Pisk, pisk, ja, komár pískal.“
„Hryz, hryz, ja, myška hryzka.“
„Kvak, kvak, ja, žabka kvákalka.“
„Dupky, dup, ja, zajac ušiak.“
„Šteky, štek, ja, líška ryšavka.“
„Vau, vau, ja, vlk sivák. A kto si Ty?“
„Ja? Ja som medveď bručúň a teraz tu budem bývať iba ja. Všetci von!“
Zvieratká sa zľakli, na všetky strany sa rozutekali. A medveď bručúň sa začal tlačiť do džbána. Len čo si však naň sadol, džbánik sa rozbil a bolo po džbániku, peknom domčeku. Medveď sa zľakol a tiež rýchlo preč! Kdeže teraz asi zvieratká bývajú?