Stratená ponožka

Boli raz dve ponožky. Jedna ľavá a druhá pravá, veď tak to už býva. Patrili malej Adelke, ktorá ich mala zo všetkých svojich ponožiek najradšej. Ponožky boli krásne žlté ako slniečko a mali na sebe veľké červené jahôdky.

Adelkina mama mala jedného dňa plnú práčku bielizne. Vyprala s bielizňou aj Adelkine ponožky. Čo sa však nestalo! Mama jednu ponožku zabudla v práčke!
Pravá ponožka visela na šnúre, naťahovala sa a naťahovala v nádeji, že niekde uvidí svoju ľavú kamarátku.
A keď sa tak naťahujete a naťahujete, až sa celá napnete, zrazu „PRÁSK“, vytrhla sa zo zovretia štipca na bielizeň a už leží na zemi v tráve.

Popod šnúru prišiel náhodou psík Hafík, ktorý v tráve niečo hľadal, nejakú stopu. Jeho nosík vyňuchal spadnutú ponožku. Ponožka volá „POMOC! POMOC!“, ale nikto jej jemný hlások nepočuje. Hafíka po chvíľke prestáva baviť hranie sa s mokrou ponožkou a necháva ju pohodenú v tráve. Ponožka si vydýchla, ale len na malú chvíľku. Prichádza mama s košom a zbiera suchú bielizeň. A našu ponožku, pohodenú opodiaľ v tráve, si vôbec nevšimla! „HALÓ, TU SOM, TU NA ZEMI!“, volá ponožka z celých síl. To jej volanie jej však nebolo vôbec nič platné. Mama odchádza domov s plným košom bielizne.

Slniečko sa schovalo za kopček a zotmievalo sa, až zrazu bola všade tma. Pravá aj ľavá ponožka mali náročnú noc. Bola im zima. Pravá bola celá mokrá od rannej rosy a tá ľavá zostávala bez povšimnutia stále mokrá v práčke.

Mama dáva na druhý deň do práčky ďalšiu bielizeň a pritom tu nachádza aj onú zabudnutú ponožku. „A kdeže je tá druhá?“ Mama hľadá, hľadá, ale nenájde. Nenašla ju ani uplakaná Adelka, ktorá si ju chcela práve vziať do škôlky. „Zajtra ti kúpim nové,“ sľubuje Adelke mama.

Na druhý deň kupuje Adelke tie isté ponožky, radšej hneď dva páry úplne rovnakých, žltých s jahôdkami. Adelka mala z ponožiek obrovskú radosť. Ale sotva mame poďakovala, už utekala na záhradu hrať sa so psíkom Hafíkom.

Adelka s Hafíkom behajú, dovádzajú a váľajú sa spolu v tráve. Keď tu zrazu Adelka objaví onú stratenú ponožku. „Jéje, tu si ty, moja stratená jahodová ponožka! To sa budeš čudovať, mama ti kúpila kamarátky, uvidíš!“ A už beží s ponožkou domov pochváliť sa mame.

Mama ponožku vyprala. Slniečko ju usušilo. A potom už pospiechala do zásuvky k ostatným ponožkám.
Obe staré ponožky mali veľkú radosť zo šťastného stretnutia. A úplne najväčšie prekvapenie zažili ponožky vtedy, keď zistili, že majú ďalšie sestričky – dvojičky. To bolo veselo v zásuvke! Ponožky sa spolu všetky rozprávali a rozprávali až do samého rána.

Ktorápak ponožka bude mať asi zajtra to šťastie a pôjde s Adelkou zajtra do škôlky? Určite to bude tá žltá s červenými jahôdkami, to vieme, deti, iste už dnes.