Dobrý Tonda

V dalekom zámku, kde rieka bola tak čistá a pokojný les, v ňom žil zlý, horší ako pes. Volal sa Hromouz, čarodejník to bol, čo princeznú zo zlosti na žabu premenil. „Keď ma za muža nechceš, budeš žabou, kým budem žiť,“ povedal Hromouz. „A čo ak ma niekto bude chcieť vyslobodiť, čo mu mám ja úbohá povedať?“ spýtala sa princezná Taolea. „Povedz, nech ma vyhľadá, ale že musí splniť, čo mu za úlohu dám,“ povedal Hromouz a zmizol ako dym a z princezninej krásnej tváre sa stala tvár starej žaby. Dni a roky ubiehali ako vietor a po záchrancovi ani stopy. Až jedného dňa k zámockému potoku prišiel mladý mlynárov syn Tonda. Do krčaha si nabral vodu, lebo bol smädný. Princezná sedela hneď vedľa neho, Tonda ju oslovil vcelku pokojne. „Dobré popoludnie, slečno. Čo tak smutno v tomto pekném čase??“ povedal. „Choď si po svojej práci, nesmej sa mojej tvári,“ povedala princezná Taolea. „Dievča, ako mám vedieť, ako vyzeráš, keď očami nevidím ani ja sám seba. Zlá macocha, keď ešte žila, ma o zrak pripravila, aby som do sveta nemohol ísť. Tak teraz len sluch musím mať,“ povedal Tonda. „O, ó. Tvoja macocha musela byť bez srdca. Nedá sa ťa nejako zachrániť??“ spýtala sa starostlivo Taolea. „Len láska a dobrý skutok, ktorý pre lásku urobím, a bude,“ povedal Tonda. „A prečo teda ešte nabieraš krčah, choď, aby si nebol sám,“ povedala Taolea. „No kto by sa o slepého staral, aj ty ma posielaš, aby som išiel ďalej,“ povedal Tonda. „Nie, to nie je preto, som škaredá a nechcem, aby si trpel posmech od všetkých rybárov, čo v loďkách vysedávajú, ako tu čakám znova a znova s tvárou, ktorá vyzerá ako zlý sen,“ povedala Taolea. „Ale hlas máš, že by som ťa za ženu mal rád, čo mám pre teba urobiť??“ spýtal sa Tonda. „Musel by si zlé kúzlo zlomiť, čarodejníka Hromouza poraziť, potom by som vyzerala ako predtým a dala by som ti, čo by si chcel,“ povedala Taolea. Tonda sa vydal za čarodejníkom Hromouzom. „Hľa, kto si?? Čo odo mňa žiadaš?“ povedal Hromouz. „Poraziť ťa kvôli jednej kráske, čo sedí pri potoku so smutným hlasom,“ povedal. „Tonda, asi myslíš tunajšiu princeznú, dobre, vyhoviem ti. Dám ti úlohu a ak ju splníš, prepustím ju z kliatby môjho hnevu. Vyrvi mi z hlavy môj jeden jediný vlas, aby som si to všimol, a je tvoja. Ak nie, premeníš sa na kameň,“ povedal Hromouz. A Tonda urobil, ako povedal, ako Hromouz zaspal, vyrval mu vlas a Hromouz musel princeznú Taoleu odčarovať a Tonda sa zas začal vydávať na cestu k potoku, Taolea vstala a rýchlo sa rozbehla za Tondom. „Ďakujem, Tondo, teraz si môžeš niečo zaželať,“ povedala. „Vezmi si ma,“ povedal Tonda. Princezná súhlasila a vzali sa a ak nepomreli, žijú spolu až dodnes. Koniec