Blahodárne účinky čaju

Legiend a povestí o vzniku čaju koluje veľa. Za krajinu pôvodu čaju sa však považuje Čína, pretože práve tu sa prvýkrát začali pestovať rastliny čajovníka. Podľa čínskej legendy zákonitosti čaju objavil čínsky cisár Šen Nung, keď mu do misky horúcej vody spadol jeden lístok z kra čajovníka a zafarbil ju na zlatohnedo. Po vypití tejto tekutiny sa cisár cítil osvieženo, povzbudene a odvtedy pil tento nápoj denne s tým, že čaj podporuje tvorivého ducha, udržiava čistú myseľ a posilňuje pamäť.

Kry čajovníka majú pôvod v Číne, kde aj v dnešnej dobe rastú vo voľnej prírode. Zaraďujú sa medzi rod Camellia (kaméliovité). Podľa botanikov sa rozlišujú dva druhy. Čínska odroda Camellia sinensis, ktorá je typická vždyzelenými krami s malými, dlhými a skôr tuhšími listami. Dorastá do výšky 3-4 metrov, rastie v subtropických oblastiach a je odolná aj voči mrazom. Stromového vzrastu je odroda Camellia assamica, vyskytujúca sa v teplom podnebí, ktorá dorastá do výšky 15-20 metrov.

Listy mladého čajovníka sú dlhé, vždy zelené a porastené jemnými chĺpkami. Dospelé listy sú lesklé, hrubé, hladké a kožovité, s krátkou stopkou. Z kra sa zbiera mladý púčik a dva až päť nasledujúcich lístkov, podľa ktorých sa hodnotí kvalita čaju. Najvyššou akosťou sa označuje čaj pozostávajúci iba z púčika a dvoch lístkov. Zber čaju je náročná ručná práca prebiehajúca štyrikrát až päťkrát do roka.

Čajové lístky získavajú svoju charakteristickú vôňu, vzhľad, chuť a účinky na ľudský organizmus až v priebehu spracovania. Zozbierané čajové lístky v prvom rade musia tzv. zvädnúť, čo prebieha v miestnostiach s kontrolovanou konštantnou teplotou okolo 20-24°C a vlhkosťou približne 75%. Účelom je lístky dehydrovať a zmäkčiť natoľko, aby sa pri zvíjaní nerozpadli. Zvädnuté listy sa potom zvíjajú ručne alebo na špeciálnych strojoch, čím sa naruší ich bunková membrána, uvoľňujú sa účinné látky a čaj získava intenzívnejšiu a bohatšiu chuť a arómu. Ďalším krokom je fermentácia, v priebehu ktorej čajové lístky strácajú svoju zelenú farbu. Menia sa na medenú, až do hneda a získavajú typickú čajovú arómu. Fermentácia je po uplynutí požadovaného času zastavená pražením a sušením čajových lístkov. Podľa spracovania čaju potom rozlišujeme čaj biely, zelený, čierny alebo oolong. Bežne však nazývame čajom aj nápoj pripravený z rôznych častí ovocia alebo iných rastlín a byliniek.

Druhy čaju

Biely čaj prechádza iba procesom vädnutia a sušenia. Vždy sa vyrába ručne a na mladých lístkoch je krásne vidieť jemný biely chmýr, podľa ktorého sa čaj nazýva biely. Nálev z bieleho čaju je veľmi svetlý, čistý so žltkastým nádychom a nasladlou arómou. Príprava tohto druhu čaju je v mnohých ohľadoch rovnaká ako príprava zeleného čaju. Tri až štyri lyžice sa zalejú štvrťlitrom vody s teplotou asi 70 °C. Podľa pripraveného množstva lístkov sa lúhujú v rozmedzí dvoch až šiestich minút. Z jednej dávky čaju je možné pripraviť štyri a viac nálevov.

Zelený čaj prechádza tromi krokmi. Tento druh čaju neprechádza fermentáciou. Tá je zastavená hneď na začiatku sparením lístkov parou s vysokou teplotou alebo opražením na panvici. Potom sa čaj zvíja, tvaruje, suší a prípadne obohacuje o rôzne ďalšie aromatické látky. Každý druh zeleného čaju sa pripravuje trochu inak. Žiadny zelený čaj sa však nezalieva vriacou vodou, ale vychladnutou na teplotu okolo 60 – 85 °C. Vysokokvalitné druhy je možné spariť viackrát za sebou. Navážené množstvo čajových lístkov, zvyčajne jedna až dve lyžičky na štvrť litra vody, sa nasype na dno vopred vyhriatej kanvičky alebo šálky. Po krátkom čase, ktorý je určený na zmäknutie lístkov, sa na ne naleje voda schladená na požadovanú teplotu a nádobka sa prikryje pokrievkou. Ak chce konzument zalievať čaj niekoľkokrát, lúhuje sa väčšie množstvo lístkov kratší čas. Najznámejší zelený čaj je Gunpowder.

Oolong je druh čaju, ktorý prechádza iba čiastočnou fermentáciou, stojí teda na pomedzí medzi zeleným a čiernym čajom. Tento druh nie je na našom trhu často vidieť. Jeho príprava je veľmi podobná príprave čiernych čajov. Rozdielom je, že by sa lístky nemali zalievať vriacou vodou, ale ľahko odstátou asi na 95 °C. Čaje oolong sa lúhujú od 4 do 8 minút.

Čierny čaj prechádza rovnako ako predchádzajúce druhy vädnutím a zvíjaním, avšak u neho to týmto krokom nekončí, ale naopak pokračuje sa ďalej úplnou fermentáciou. Samotná príprava tohto nápoja je veľmi jednoduchá. V prvom kroku sa dá variť voda a pripraví sa vopred vyhriata nádobka, v ktorej bude lúhovaný. Keď sa voda začína blížiť k teplote varu, nasypú sa do vyhriatej nádobky čajové lístky. Väčšinou sa používa na štvrť litra vody asi jedna lyžička čaju. Na chvíľu sa vyhriata nádobka prikryje vrchnákom, aby lístky zmäkli a boli pripravené uvoľniť svoju špecifickú vôňu aj chuť. Následne sa lístky zalejú horúcou vodou a nádobka sa opäť prikryje vrchnákom. Čaj sa lúhuje v rozpätí dvoch až šiestich minút, avšak čas lúhovania závisí od množstva vody a lístkov a tiež od požiadaviek na chuť.

Čajové špeciality

Kvitnúce čaje - pri týchto špeciálnych druhoch čajov sa lístky po zbere skladajú prácnou ručnou technikou do zväzočkov, pričom jeden zväzoček môže tvoriť až sto lístkov čaju. Sušia sa do tvaru guľôčok, ktoré sa po zaliatí rozvinú ako kvet. Voda na zaliatie dosahuje teplotu okolo 65 °C. Servírujú sa v sklenenom či priehľadnom riade. A je to aj krásny zážitok sledovať postupné rozvíjanie čajových lístkov do tvaru kvetiny.

Práškový čaj (matcha) - je veľmi jemný zelený púder, ktorý sa radí k najdôkladnejšie pestovaným a spracovávaným čajom vôbec. Nápoj z tohto typu čaju vykazuje veľmi koncentrovanú chuť a má veľmi silné povzbudivé účinky. Sú v ňom zachované všetky účinné látky z čajových lístkov vrátane celého obsahu kofeínu a karoténu. Z dôvodu náchylnosti práškového čaju matcha na starnutie sa predáva výhradne vákuovo balený, spotrebovaný by mal byť do jedného mesiaca alebo skladovaný v chladničke.

Zelený čaj Pu-erh - vzniká špeciálnymi postupmi hlavne z jarného zberu, ktorý sa prežene parou a hubovými kultúrami. Potom sa lisuje alebo plní do foriem. Z letného zberu získavame červený Pu-erh. Zelený aj červený čaj Pu-erh sa uchováva v chlade po dlhý čas až niekoľko rokov, čím sa docieli osobitá, zatuchnutá a zemitá aróma.

Spektrum účinkov pitia čaju na ľudský organizmus je naozaj široké. Čaj všeobecne obsahuje veľké množstvo látok, éterických olejov a minerálnych a stopových prvkov, vďaka ktorým ho môžeme považovať za veľmi prospešný ľudskému organizmu.

Kvalitný zelený čaj obsahuje fluorid, ktorý má všeobecné protibakteriálne účinky, chráni teda pred vznikom zubného kazu. Znižuje hladinu cholesterolu a tým pádom aj riziko srdcového infarktu či mozgovej príhody. Mierni žalúdočné a črevné problémy, upravuje činnosť štítnej žľazy, povzbudzuje prekrvenie a regeneráciu kože. Je bohatý na obsah vitamínov a stopových prvkov, takže je vhodnou prevenciou ako proti vírusom, tak proti baktériám. Zelený čaj upokojuje myseľ, posilňuje pamäť, pomáha proti ospalosti. Pôsobí proti depresiám, posilňuje koncentráciu, duševnú výkonnosť, zlepšuje schopnosť učiť sa, znižuje možnosť stresových symptómov a vďaka antioxidačným účinkom spomaľuje aj proces starnutia. Obsahuje vysoké množstvo vitamínu C, A, E, ktoré pracujú spoločne na posilnení imunitného systému. Nemenné množstvo kofeínu v zelenom čaji zvyšuje schopnosť koncentrácie, bdelosť a energiu. Tiež napomáha chudnutiu, a to vďaka stimulácii organizmu a jeho miernym diuretickým účinkom. Zelený čaj je bohatý na minerály, obsahuje napríklad mangán, draslík a vápnik, čo pomáha alkalizovať krv, regulovať srdcový tep, a tiež budovať silné kosti a zuby. Mnohými štúdiami bol preukázaný pozitívny vplyv zeleného čaju na zdravie človeka.

Je nutné zdôrazniť, že zelený čaj nie je liekom, ale môže pomôcť v boji proti rôznym ochoreniam a rovnako tak poslúžiť ako prevencia.

Naproti tomu biely čaj obsahuje ešte viac trieslovín ako zelený. Práve preto je aj jeho antioxidačný účinok silnejší. Triesloviny z čaju pozitívne pôsobia na tráviaci trakt, pretože sú schopné viazať a odvádzať z tela škodlivé látky. Čaj má potom vysokú detoxikačnú funkciu. Biely čaj tiež obsahuje najviac kofeínu, oveľa viac zahrieva a povzbudzuje. Vyrába sa z najkvalitnejších a najmladších čajových lístkov.

Vzhľadom na obsah kofeínu by nemali piť čaj ľudia trpiaci vážnymi obehovými ťažkosťami, vysokým krvným tlakom, chorobami obličiek, niektorými nervovými chorobami, žalúdočnými a dvanástnikovými vredmi. U citlivých osôb môžu triesloviny obsiahnuté v náleve vyvolať žalúdočné ťažkosti (podráždenie žalúdka spojené s nechutenstvom, nadmernou tvorbou žlčových štiav) alebo zápchu. Tieto nežiaduce účinky možno mierniť pridaním mlieka do čaju. Vzhľadom na vysoký obsah kofeínu sa neodporúča piť čaj vo večerných hodinách. Môže to mať za následok nespavosť a problémy so zaspávaním.

Čaje nie sú vhodné pre malé deti z dôvodu obsahu kofeínu. Deťom je však možné ponúknuť čajové zmesi, ktoré kofeín neobsahujú. Opatrné by mali byť tehotné a dojčiace ženy, pretože kofeín prechádza do materského mlieka.

Názvom čaj väčšinou označujeme aj nápoje, ktoré tak celkom čajom nie sú – či už sú to čaje bylinné alebo ovocné. Celkom osobitnú kategóriu potom tvoria čaje, ktoré sa vyrábajú z kôry juhoamerických stromov (Lapacho), vetvičiek a lístkov juhoafrického kra (Rooibos, Honeybush) alebo listov juhoamerických stromov (Maté). Každý má špecifickú technológiu výroby a unikátne zdravotné prínosy.

Rooibos - sa vyrába z nenápadného juhoafrického kra zaujímavým technologickým postupom. Celé vetvy v dĺžke predlaktia sa strihajú dvakrát ročne. Na certifikovaných výrobných linkách sú nasekané na približne polcentimetrové kúsky. Zelenú hmotu robotníci nahrnú na obrovské kopy a nechajú prirodzene kvasiť. Po 8-24 hodinách je Rooibos takmer hotový. Fermentáciou získal omamnú sladkú vôňu a nádhernú mahagónovú farbu. Posledným krokom k finálnemu výrobku je sušenie, a to priamo na africkom slnku. Rooibos je prirodzene bezkofeínový. Je teda vhodný aj pre deti, tehotné alebo dojčiace ženy. Na trhu ho nájdete aj pod názvom Redbush tea.

Honeybush – tiež nazývaný Medový krík, potrebuje na svoj rast veľmi špecifické podmienky. A tie sa nachádzajú výhradne v okolí juhoafrického Western Cape. Všetky novodobé pokusy premiestniť plantáže na iný kontinent alebo len o pár desiatok kilometrov ďalej stroskotali. Honeybush sa skrátka spokojí len s tým najlepším – pôdou, vodou a vzduchom bez znečistenia. Pre Honeybush je typická nádherne mahagónová farba, ktorá po zaliatí dáva tmavooranžový až červenohnedý nálev. Aróma je sladká, veľmi príjemná a chuť si nezadá so skutočným medom. Je tiež prirodzene bezkofeínový.

Lapacho – legendami opradený čaj Inkov. Ide o prírodný produkt z kôry stromu Lapacho (Tecome Lapacho). Rastie predovšetkým v lesoch Brazílie, Bolívie, Peru, severnej Argentíny a Paraguaja. Nápoj uvarený z Lapacha má rad skvelých zdravotných účinkov. Obsahuje katechíny, saponíny, bioflavonoidy, chinóny a ďalšie látky. Upokojuje psychiku, mierni migrény a posilňuje obranyschopnosť. Je odporúčaný aj pri horúčkach, tráviacich ťažkostiach a zlej látkovej výmene. Podľa tradičnej medicíny posilňuje pečeň a obličky a pomáha z tela vyplavovať škodlivé látky. Lapacho sa považuje za antimykotický a antibakteriálny prostriedok, uplatňuje sa pri vaginálnych výtokoch. Indiáni používali Lapacho na získanie životnej sily, prekrvenie, podporu srdcovej činnosti a krvného obehu aj zabránenie chudokrvnosti. Pred užívaním Lapacha po chemoterapii alebo pri dlhšom užívaní psychofarmák sa poraďte s lekárom.

Maté - pôvodná cezmína paraguajská pochádza z veľmi krehkého prostredia Amazonského pralesa. Vždyzelený strom cezmíny paraguajskej dorastá v bežných podmienkach až 20 metrov. Na účely zberu sa však udržujú vo výške kríkov, teda maximálne osemmetrové. Pestovaniu cezmíny sa venujú farmári v Paraguaji, Uruguaji, Argentíne a na juhu Brazílie. Nálev Mate je svetložltý s ľahkými odleskami zelenej. Chuť je zemitá, údená a rezká. Yerba mate obsahuje kofeín, triesloviny, teofylín, vitamíny A, B, C, antioxidanty, silice, minerály a mnoho ďalších látok. Hoci výluh z lístkov cezmíny paraguajskej pripravovali už indiáni, až v 80. rokoch minulého storočia potvrdili vedci jeho mimoriadne dopady na zdravie.

Ovocné čaje - meno čaj dávame aj nálevom pripraveným z rôznych častí ovocia alebo iných rastlín a byliniek. Na prípravu týchto nálevov ovocných čajov sa používajú zvyčajne sušené kúsky ovocia, pridáva sa korenie a bylinky. Z ovocných zložiek je najčastejšie zastúpené jablko, plody šípky, ibišek, jahody, maliny, ananás a pomaranč, ale v menšom množstve samozrejme aj ďalšie druhy. Lahodnú chuť aj vôňu týmto ovocným čajom zvyčajne dodáva korenie (škorica, aníz) alebo bylinky (materina dúška, citrónová tráva, zázvor). Ovocné čaje možno piť teplé aj studené, vyznačujú sa bohatou ovocnou vôňou a chuťou, neobsahujú kofeín. Pretože sú plné vitamínov a antioxidantov, podporujú obranyschopnosť, sú protizápalové a zlepšujú krvný obraz.

Bylinné čaje - pripravujú sa z častí byliniek, ich zmesí alebo kombinácií byliniek s pravým čajom. Bylinky sa tiež pridávajú k ovociu, pričom ich obsah by mal tvoriť minimálne 50 %. Bylinkám sa tradične pripisujú liečivé účinky. Ich znalosť sa prenáša z generácie na generáciu a je tiež stredom pozornosti mnohých vedeckých štúdií. Na tento účel sa účinné zložky byliniek extrahujú a koncentrujú, aby ich bolo možné sledovať v dostatočne preukaznej dávke. Je overené, že bylinné čaje okrem iného liečia infekcie, podporujú trávenie a upokojujú. Ktorá bylinka sa dá použiť na aký typ ochorenia a pre koho je vhodná, o tom sme už písali v článku Bylinky pre deti nielen na čaj, Bylinky pre deti a mamičky, alebo Bylinkové pohladenie po pôrode.

Každý národ a jeho kultúra konzumuje čaj trochu iným spôsobom. Inak ho pripraví, dochutí a servíruje.

Čína - tu sa čaj popíja v akúkoľvek dennú dobu a pozornosť sa venuje predovšetkým kvalite vody a úzkostlivému dodržiavaniu čistoty pri jeho príprave. Čaj sa pije horúci, bez cukru, mlieka alebo ďalších dochucovadiel, ktoré podľa Číňanov kazia prírodnú arómu čaju. V minulosti sa k pitiu čaju viazalo aj množstvo rituálov, ale v dnešnej dobe v podstate vymizli. Základ prípravy čaju v Číne je však už po stáročia rovnaký. Riad sa vopred vypláchne a nahreje. Potom sa podáva vhodne vylúhovaný čaj. Zvykom je používať špeciálny riad, vytvoriť si príjemnú atmosféru a vyliať prvý nálev, pretože až tá druhá šálka vám dá vychutnať plnú chuť čaju. Čaj sa podáva na začiatku návštevy - na uvítanie, ale aj na konci, ako zlatý klinec večera. Ak si ho hosť vyžiada, naznačuje, že už bude musieť odísť, ak ho ponúka hostiteľ, tak tým diplomaticky hovorí, že návšteva končí a je čas ísť.

Japonsko - Japonci podriadili svoj život čaju a jeho konzumáciu postavili na štyroch základných princípoch: wa, kei, sei a džaku, pričom v podstate ide o súlad, úctu, čistotu a pokoj medzi hosťom a hostiteľom. Japonský čajový obrad je známy pod názvom čadó. V podstate ide o životnú filozofiu. Servírovanie čaju v Japonsku je súborom tradičných naučených a perfektne vykonávaných pohybov. Štúdium prípravy cesty čaju, ako tento obrad nazývajú Japonci, trvá minimálne tri roky. Dovedenie rituálu k dokonalosti je celoživotná prax. Čaj je pre Japoncov skutočnou súčasťou života aj v dnešnej, modernej uponáhľanej dobe. Pijú ho každý deň, po celý deň. Kanvička s horúcou vodou je v japonskej domácnosti neustále pripravená na použitie, avšak zaujímavosťou je, že v dnešnej dobe Japonci zalievajú čajové lístky vodou, ktorá má teplotu okolo šesťdesiatich stupňov celzia. Je to preto, že práve táto teplota zachová v nápoji maximálnu arómu, ktorú Japonci na čaji najviac ocenia.

Anglicko - k nemu neodmysliteľne patrí čaj o piatej, ktorý je aj v dnešnej dobe pre Angličanov neoddeliteľnou súčasťou každého dňa, napokon pije sa tam v podstate celý deň. Najtradičnejšie sa v Anglicku konzumuje silný čierny čaj s mliekom, ktorého príprava má tiež niekoľko základných pravidiel. Väčšinou sa porcelánová kanvica najprv zahreje a vypláchne horúcou vodou, potom sa do nej nasype čierny čaj v množstve jedna čajová lyžička na jednu šálku vody a k tomu jedna lyžička navyše. Čaj sa zaleje vriacou vodou a na kanvičku sa navlečie háčkovaný alebo pletený návlek, slúžiaci na to, aby čaj zostal dlhšie teplý. Dôležité je naliať si do šálky najprv mlieko a až potom pridávať čaj. Opačný postup vraj kazí chuť a navyše sa to považuje za nevychovanosť. Nakoniec sa čaj podľa chuti osladí. Tradíciu dopĺňa pečivo alebo sladkosti. Neodmysliteľnou súčasťou je samozrejme uvoľnená konverzácia. Pitie čaju je pre Angličana symbolom domova, rodinnej pohody, slobody a bezpečia.

Aj v iných krajinách sa čaj často pije s mliekom, prípadne cukrom (niekde sa dokonca pije cez kocku cukru). Tiež býva dochucovaný voňavým korením ako kardamónom, škoricou, zázvorom, klinčekmi, čiernym korením, anízom, šafránom, drvenými orieškami alebo mätou piernou. V Rusku sa pripravuje v samovaroch, ktoré sú krásne dekorované a dedia sa z generácie na generáciu.

Čaj je lahodný nápoj, ktorý je možné piť často, ale iba v prípade, že sú dodržané zásady správnej prípravy, teda odporúčaná dĺžka lúhovania. V opačnom prípade môže spôsobovať poruchy trávenia alebo negatívne ovplyvňovať nervový systém. Dnes sa dá veľké množstvo čajov zakúpiť cez internet alebo priamo v čajovniach, v darčekových obchodoch alebo kaviarňach. Tie pozývajú aj na príjemné posedenie nad šálkou kvalitne a originálne pripraveného čaju.

A ako to máte s čajom vy? Pripravujete ho tak, ako sa má?