Ocko alebo iná blízka osoba pri pôrode

Od partnera pri pôrode sa očakáva predovšetkým podpora. Môže rodičku masírovať, držať za ruku, nosiť jej nápoje atď. Musí sa na túto situáciu cítiť a hlavne to musí chcieť. Okolie by nikdy nemalo budúceho ocka nútiť, aby išiel k pôrodu. K tomuto rozhodnutiu by mal dôjsť partner sám. Potom môže byť partnerke nápomocný. Ak tam bude z donútenia, môže byť skôr príťažou, napríklad ak sa partnerovi robí zle z pohľadu na krv. Lekári potom často musia starostlivo pečovať nielen o rodičku, ale aj o jej partnera.

Samozrejme sa dá dospieť ku kompromisu, že partner bude pri partnerke iba v prvej dobe pôrodnej, a keď príde druhá doba pôrodná, môže čakať na chodbe a vrátiť sa až po narodení bábätka.

Niektorí ocovia k pôrodu z rôznych dôvodov nechcú. Určite by si partner nemal myslieť, že je menejcenný len preto, že k pôrodu nešiel. Dôležité je tiež, aby rodička partnera pri pôrode chcela. Ak je z nejakého dôvodu rozhodnutá, že je to pre ňu nemysliteľné, partner by ju nemal nútiť. Ak teda nie ste o prítomnosti vášho partnera pri pôrode presvedčená, nenúťte sa do toho. Oporou vám môže byť pôrodná asistentka, dula alebo napríklad kamarátka, sestra a podobne... skrátka niekto, komu dôverujete, kto vás pozná a vie, aké máte názory napríklad na epidurál, priloženie bábätka hneď po pôrode a pod. Nemocnice väčšinou požadujú, aby bola pri pôrode prítomná ako doprovod iba jedna osoba.

Môj partner už od začiatku chcel byť pri pôrode. Bol so mnou od začiatku kontrakcií až do konca. Nosil mi čaj, držal ma za ruku, mohla som sa oňho oprieť, sledoval so mnou kontrakcie a celkovo mi veľmi pomohol. Som rada, že som mala na pôrodnej sále takúto podporu. Najväčšou odmenou pre neho bolo to, že nášho syna videl hneď od narodenia.

Partner vidí a prežíva celý pôrod spolu s partnerkou, a tak sa môže stať, že si začne partnerku viac vážiť a má k nej úctu, pretože vie, cez čo všetko musela prejsť. Niektorí ľudia oponujú, že to nemusí byť dobré pre neskorší sexuálny vzťah partnerov, ale s tým ja skúsenosť nemám. Určite sa prítomnosť partnera pri pôrode neodporúča labilným, psychicky nestabilným jedincom. Pre nich môže byť pocit bezmocnosti, že nemôžu partnerke pomôcť, taký stresujúci, že sa u nich môže prejaviť psychická porucha.

Doprovod pri pôrode, či už je to otec dieťaťa alebo niekto iný, nemusí byť nápomocný iba fyzicky a psychicky partnerke, ale môže tiež dohliadať na plnenie pôrodného plánu, ktorý si rodička spísala. Aby sa na svoju rolu pripravil, môže prejsť s nastávajúcou mamičkou predpôrodným kurzom, ktorý majú všetky pôrodnice. Doprovod by ale nemal zasahovať v prípade, že je ohrozený život dieťaťa či rodičky. Taktiež by sa nemal znepokojovať tým, že si ho rodička nebude všímať alebo nebude chcieť, aby na ňu hovoril. Rodička sa musí sústrediť hlavne na pôrod a komunikácia jej môže byť nepríjemná.

Doprovod má rovnako ako rodička právo pýtať sa personálu, čo sa deje, a požadovať vysvetlenie, keď nevie, prečo personál práve túto konkrétnu vec robí. Mal by byť trpezlivý, pretože pôrod jednoducho niekedy trvá dlho. Po pôrode môže personál vyzvať otca na prestrihnutie pupočnej šnúry a je iba na ňom, či ponuku využije.