Hormóny pri pôrode - prirodzené a umelé

Hormóny, čiže pôsobky, sú tzv. riadiace látky organizmu. Tvoria sa hlavne v žľazách s vnútornou sekréciou alebo v tkanivách. Sú prenášané krvou a ovplyvňujú rast rovnako ako činnosť srdca, centrálnej nervovej sústavy alebo telesných orgánov. Nepôsobia izolovane, ale sú vo vzájomnej symbióze a rovnováhe. Ak všetko funguje, ako má, cítime sa vyrovnane a zdravo tak po telesnej, ako aj duševnej stránke.

Ženský organizmus je vzhľadom na náročnejšie reprodukčné úlohy zložitejší v porovnaní s organizmom muža. Menštruácia, ovulácia, oplodnenie, pôrod, menopauza - to všetko je riadené a ovplyvňované hormonálnym systémom. Aby žena spontánne porodila, musí jej telo v dostatočnom množstve jednorazovo uvoľniť zložitý hormonálny kokteil. Medzi najvýznamnejšie hormóny, ktoré sa aktívne podieľajú na riadení pôrodu, patria oxytocín, estrogén a progesterón, beta-endorfíny, prolaktín a katecholamíny.

Estrogén a progesterón

Estrogén a progesterón sú najdôležitejšími hormónmi ženských párových pohlavných žliaz – vaječníkov. Zodpovedajú za rozvoj a udržiavanie ženských čŕt, regulujú priebeh tehotenstva a čiastočne riadia aj priebeh menštruačného cyklu. V malom množstve sa tvoria aj v nadobličkách, počas tehotenstva potom v placente.

Estrogény zabezpečujú proliferačné zmeny ako rast sliznice maternice. Progesterón, ako hormón žltého telieska, je u ženy nevyhnutný na prípravu a udržanie tehotenstva a následne podporuje rozvoj mliečnej žľazy. Ak dôjde k oplodneniu vajíčka, preberá produkciu progesterónu vyvíjajúca sa placenta, v malom množstve sa tvorí aj v nadobličkách.

Počas ich pôsobenia sa v maternici vytvárajú priaznivé podmienky na prijatie oplodneného vajíčka. Rastúca placenta sa stáva doslova továrňou na tehotenské hormóny. Vďaka nim už nedôjde k poklesu progesterónu a estrogénu, ako je to obvyklé počas pravidelného menštruačného cyklu, ale ich hladina naopak postupne stúpa a zostáva vysoká až do okamihu pôrodu. Práve tieto dva hormóny - estrogén a progesterón najviac ovplyvňujú rast a vývin plodu, spôsobujú aj duševné a telesné zmeny nastávajúcej mamičky. Vysoká hladina estrogénu má na svedomí zvýšenie objemu krvi, ktorý je nutný na rast maternice, napučanie pŕs a prispieva k zvýšeniu krvného tlaku. Progesterón zase zmäkčuje tkanivá a zabraňuje predčasným kontrakciám. Má tiež upokojujúce a tlmiace účinky a spomaľuje činnosť čriev, čo je príčinou zápchy v tehotenstve.

Estrogén a progesterón sú hlavné hormóny, ktoré pripravujú ženský organizmus na samotný akt pôrodu.

Oxytocín

Oxytocín je hormón, ktorý sa vyplavuje z hypofýzy a je potrebný na ďalšie účinné stahy maternice (kontrakcie) u všetkých druhov cicavcov. Vo všeobecnosti sa vyplavuje pri všetkých „vypudzovacích“ momentoch sexuálneho života ako je ejakulácia, orgazmus, pôrod, dojčenie. Uvoľňuje sa tiež v situáciách, keď ľudia k sebe navzájom cítia náklonnosť a radosť z toho, že sú spolu. Z tohto dôvodu sa mu prezýva hormón lásky.

Počas pôrodu sa oxytocín uvoľňuje každé 3 až 5 minút počas skorej fázy pôrodu, potom sa jeho frekvencia zvyšuje. Otvorené hrdlo maternice ženy, svalstvo panvového dna a pošvy vrátane ich inervácie prenášajú počas každej pôrodnej kontrakcie do mozgu bolestivý vnem, ktorý núti k roztváraniu tkanív a tlačeniu. A práve oxytocín podporuje nutkanie na tlačenie. Oxytocín je produkovaný aj dieťaťom a môže tak priamo stimulovať materské svaly maternice ku kontrakciám. Predpokladá sa teda, že dieťa môže byť zodpovedné za začiatok pôrodu.

Oxytocín zohráva dôležitú úlohu aj po pôrode. Navodzuje reflex vypudzovania mlieka, ktorý umožňuje úspešné dojčenie. Pomáha udržať kontrakcie maternice a podporiť tak sťahovanie maternice, aby nedošlo k popôrodnému krvácaniu. Oxytocín ako hormón lásky podporuje rozvoj silnej citovej väzby medzi matkou a dieťaťom. Okrem toho oxytocín spôsobuje aj výpadky pamäti. V prípade pôrodu žiaduce, keďže postupom času práve vďaka nemu žena zabúda, ako pôrod vlastne bolel.

Bohužiaľ je v pôrodniciach veľmi rozšírená prax, že žene býva pri pôrode alebo po pôrode podaný umelý oxytocín, aby nedošlo k väčším stratám krvi a aby naopak došlo k rýchlejšiemu odlúčeniu a pôrodu placenty. Vo väčšine prípadov je ale podaný zbytočne. Ak dôjde k okamžitému položeniu dieťatka na brucho matky, vyplaví sa oxytocín prirodzený - tým, že sa dieťa samo začne píďalkovitým pohybom posúvať smerom k prsníku, nôžkami tlačí na brucho a placenta sa ľahšie odlúči. Aj vzájomná blízkosť, uvoľnenie a úľava po pôrode zohráva významnú úlohu pri vyplavení veľkého množstva oxytocínu. Je teda viac než žiaduce dieťa po pôrode nenosiť na váženie a meranie (to naozaj počká) a ak je dieťa zdravotne v poriadku, nechať ho žene na bruchu aspoň po dobu jednej hodiny, pokojne aj dlhšie a dožičiť obom tak dôležitý a správne vykonaný bonding.

Niet pochýb o tom, že vyvolávanie pôrodu umelým oxytocínom, alebo jeho podanie po pôrode, ak sa včas neodlúči placenta, môže byť život zachraňujúca intervencia a v niektorých situáciách chráni zdravie matky aj dieťaťa. Problémom ale je, ako som už písala, že v pôrodniciach sa používa aj v prípadoch, keď nie je potrebný. Účinky prirodzeného a umelého oxytocínu nie sú rovnaké. Umelý oxytocín sa nedostane do mozgu (na rozdiel od prirodzeného) a môže naopak sťažiť niektoré ďalšie procesy, ktoré sa vďaka prirodzenému oxytocínu spúšťajú samovoľne – napríklad dojčenie, alebo nadviazanie vzťahu medzi matkou a dieťaťom. Vlna umelého oxytocínu sa tiež nedostaví v pulzoch, ale naraz a to môže byť príliš veľká záťaž tak pre ženu, ako aj pre rodiace sa dieťa.

Katecholamíny

Katecholamíny predstavujú skupinu hormónov, ktorým sa ľudovo hovorí „boj alebo útek“. Patria sem adrenalín (epinefrín) a noradrenalín (norepinefrín). Sú produkované ako reakcia na hlad, strach, zimu, vzrušenie, stres. V prvej fáze pôrodu vysoká hladina katecholamínov môže blokovať produkciu oxytocínu, čo spôsobuje utlmenie kontrakcií maternice, s následným spomalením pôrodu, či dokonca jeho pozastavením a môže byť príčinou zvýšenej tepovej frekvencie u dieťaťa v dôsledku stresu, ktorý dieťa prežíva počas pôrodu. To všetko môže viesť (a veľmi často vedie) k akútnym cisárskym rezom. Hladina katecholamínu sa zvýši napríklad v situácii, keď sa rodička bojí, že jej partner nestihne prísť do pôrodnice včas, keď si nie je istá situáciou (napríklad nepociťuje dostatočnú pozornosť personálu, alebo sa naopak cíti byť príliš rušená a pod.).

Podľa štatistík na MujPorod.eu sú obavy z takýchto negatívnych vplyvov najčastejším dôvodom, prečo sa niektoré ženy rozhodnú rodiť doma za prítomnosti skúsenej pôrodnej asistentky alebo duly. Ďalším dôvodom je obava z odlúčenia dieťaťa od matky po pôrode.

V neskoršej fáze pôrodu sú materské katecholamíny žiaduce, pretože postupne stimulujú kontrakcie maternice a podporujú vypudzovanie plodu.

Beta-endorfíny

Patria medzi prirodzene sa vyskytujúce opiáty, ktoré pôsobia na obnovenie homeostázy. Svojím účinkom sú podobné návykovým látkam ako morfín a heroín, keďže navodzujú príjemné pocity, eufóriu a závislosť. Sú vylučované hypofýzou v čase bolesti a stresu, keď zvyšujú toleranciu bolesti a tlmia imunitný systém. Navodzujú stav rozkoše v súvislosti so sexom, pôrodom a dojčením. Sú teda v procese pôrodu nevyhnutne dôležitým prvkom. Vysoká hladina beta-endorfínov pomáha matke znášať pôrodnú bolesť, posilňuje puto medzi matkou a dieťaťom, podporuje uvoľňovanie prolaktínu počas pôrodu, ktorý pripravuje matkine prsia na dojčenie a napomáha dozrievaniu pľúc dieťaťa. Endorfíny vo všeobecnosti bývajú tiež nazývané ako hormóny šťastia, pretože sa uvoľňujú do mozgu a navodzujú dobrú náladu a pocity šťastia.

Prolaktín

Prolaktín je známy ako materský hormón. Uvoľňuje sa hypofýzou počas tehotenstva a laktácie. Pripravuje prsia tehotnej ženy na dojčenie. Jeho hladina je ovplyvňovaná samotným aktom dojčenia, intenzitou cicania materského mlieka, jeho dĺžkou a frekvenciou. Hormóny prolaktín a oxytocín spoločne sú zodpovedné za navodenie pozitívneho pocitu pokoja a pohody matky po dojčení. Prolaktín sa nazýva hormónom podriadenosti a odovzdanosti, keďže svojím účinkom na mozog dojčiacej matky ovplyvňuje jej bezprostredné správanie po pôrode. Je hlavným spúšťačom popôrodnej depresie či laktačnej psychózy. Často ovplyvňuje správanie ženy vo vzťahu k dieťaťu natoľko, že matka až bezhlavo uprednostňuje potreby dieťaťa pred svojimi vlastnými.

Aby pôrod mohol prebiehať prirodzene a optimálne sa vyplavovali potrebné hormóny, je potrebné, aby nastávajúca mamička posunula svoje vedomie, prestala premýšľať nad tým, čo ju čaká a viac sa ponorila do seba, sústredila sa aj na svoje dieťa. To môžeme podporiť tým, že mamičke dožičíme ticho a súkromie, tlmené osvetlenie a tichý rozhovor, prípadne tichú hudbu. Potom sa môže naplno začať vyplavovať kokteil hormónov, ktorý je pre zrodenie bábätka tak dôležitý. Prirodzený pôrod a jeho hormonálna rovnováha pôsobí aj ako účinná prevencia popôrodných blues a depresií.

Bohužiaľ nemocničné prostredie a rutinné prístupy k tomu príliš neprispievajú. Ženská hormonálna rovnováha býva často narúšaná zásahmi pri pôrode ako sú vyvolávanie (indukcia) pôrodu (často zbytočne predčasne), použitie liekov proti bolesti a epidurálna anestézia, cisársky rez a odlúčenie mamičky a bábätka po pôrode.

• Národný portál zdravia (NCZI) — Čakáme dieťatko