Múdre delenie

Nie je múdry ten, kto veľa vie, ale ten, kto vie, čo je treba. Jeden sedliačik sa mal tak zle, že mu zo všetkej domácej hydiny a všetkých zvierat zostala len jedna husa. Čo hovorím husa! Bola to skôr húsatko, taký nevydarený vrabček, ani za oškubanie by nestála. Sedliačik rozmýšľal, ako to najlepšie zariadiť, aby sa zástup jeho detí najedol. Napadlo mu, že husu prinesie ako dar pánovi na zámok. Pán sa azda dovtípi a dá mu nejakú odmenu. Vymyslené ..... urobené. Husu zarezali, oškubali a upiekli. Najradšej by ju boli zjedli, ako voňala, no sedliačik dobre strážil. Aj jemu husa voňala, v duchu však už počul zvoniť zlatky, ktoré na nej zarobí.
Keď prišiel na zámok, vybral darček a slávnostne ho odovzdal panskej rodine. Tá práve sedela pri sviatočnom stole a čakala, kedy sluhovia začnú nosiť na stôl. Pán videl, ako husa vyzerá; mal však dobrú náladu a chcel rodinu pobaviť. Hovorí sedliačikovi:
„Ďakujeme Ti za dar, sedliačik. Nestačí však husu len darovať, musíš nás aj podeliť! A spravodlivo, aby sa nikto nahneval! Keď to dokážeš, odmena Ťa nemine. Je nás v dome šesť.“
Sedliačik si sadol a začal deliť. Najprv odrezal husi hlavu, podal ju pánovi a hovorí:
„Pánovi patrí hlava, je hlavou rodiny i celého domu.“ Potom odkrojil zadok, biskupec, daroval ho pani a povedal:
„Pani dostane biskupec, lebo len po dome posedáva a po kuchyni sa niekedy kolíše.“
Dvaja synovia dostali po husacej nohe a dokopy jednu radu:
„Synovia dostanú každý nohu, aby pobehovali ako ich otec po celom hospodárstve.“
Nakoniec oddelil obe krídla, dal každej dcére po jednom a hneď im vysvetlil prečo:
„Dcérkam dávam po krídle, aby dobre vyrástli, vyleteli z domu za mužom a nerobili otcovi ťažkú hlavu.“
Potom sa poobzeral, akoby sa chcel presvedčiť, že všetci už majú svoje, a vyhlásil:
„Tak, všetci ste dostali svoje, nikoho som neukrivdil. Ja som chudobný, tak si vezmem zvyšok.“
Pán sa zasmial, ako sa sedliačik vyvliekol z pasce, vybral vrecúško peňazí a uznanlivo povedal:
„Tu máš za svoje delenie, dobre si to rozhodol. Zastav sa ešte v kuchyni, nech Ti dajú výslužku pre deti, a choď domov.“
Keď sedliačik prichádzal k chalupe, stretol ho bohatý sused. Videl balíček, zazrel na dne koša aj vrecúško peňazí a oči mal od zvedavosti navrchu hlavy. Úbožiak sa len smial a hovorí:
„Kde som to vzal? Na zámku. Niesol som zámockému pánovi darček, jednu husu, a on ma takto obdaroval.“
Bohatý sedliak utekal domov. Hneď prikázal žene, aby zarezala päť husí a dozlata ich upiekla, a hlavne nech robí a na nič sa nepýta. Rátal, vychytralec, že dostane päťkrát toľko peňazí. Keď boli pečienky pripravené, schmatol ich a uteká na zámok. Pribehol k panskému stolu a hovorí, že nesie tiež darček.
Pán videl, koľko udrelo, a povedal mu:
„Keď darček, tak darček. Je nás šesť, takže nás musíš spravodlivo podeliť. Nikoho však nesmieš ukrivdiť!“
Sedliak sedí, pred ním päť husí a šesť ľudí. Láme si hlavu, ako by to urobil, mudruje, rozmýšľa. Na nič však neprišiel; asi ho v detstve kŕmili hlúpou kašou. Nakoniec hovorí zúfalo:
„To nejde, vzácny pane. Keby bolo šesť husí, dostal by každý jednu, to som si na prstoch spočítal. Päť sa ich rozdeliť nedá.“
„Veď to nejako pôjde, len počkaj,“ hovorí pán a poslal sluhu do dediny, aby hneď prišiel ten sedliačik, čo u nich bol pred obedom. Ten pribehol raz-dva, čo sa stalo. Pán mu ukázal na päticu husí a prikázal mu, aby ich spravodlivo podelil. Sedliačik sa na chviľku zamyslel a potom hovorí:
„Už to mám. Pán a pani dostanú jednu husu, to sú dokopy traja. Dvaja synovia dostanú tiež jednu husu, aj to sú dokopy traja. Dve dcéry a jedna husa, to je ďalšia trojica, tu majú svoju husu, a ešte tu zostávam ja. Aby som aj ja bol v trojici, vezmem si dve husi.“
Schmatol dve upečené husi a šup s nimi do košíka. Pán sa smial, až sa za brucho chytal. Dal sedliačikovi všetkých päť pečienok, k tomu poriadne vrecúško peňazí a poslal ho domov. Potom sa obrátil na bohatého sedliaka a hovorí mu:
„Vidíš, že sa to dá deliť. Len musíš mať pod čiapkou. Choď aj ty domov, a nie aby si chudákovi tie husi bral. Dal si ich mne a ja som ich daroval jemu.“
Sedliak sa teda pozbieral a išiel s dlhým nosom domov. Keď míňal sedliačikovu chalupu, videl oknom, ako tam všetci sedia za stolom a pochutnávajú si na jeho husiach, až im tečie masť po brade. Kdeže, aby človek prešiel celým svetom, musí sa držať rozumu.