Vianoce v lese

Vianočné sviatky prichádzajú na bielom koni. V snehovej metelici víria vločky vysoko až k slameným strechám. Chalúpky sú zachumlané v snehu až po sivé oči okenných tabúľ, v ktorých sa ako iskry mihajú veselé plamienky. Ale vnútri je ľuďom teplo a príjemne. Pece sú rozpálené a vydychujú paru. Do červena upečené pirohy, z ktorých sa ešte parí, ležia pekne v radoch na zápecí, na stole, na lavičkách, na posteliach.
Červenolicá gazdiná zohnutá nad sporákom si ani nevšimla, ako jej jeden okrúhly koblížok vypadol z rúk. Popri premrznutých čižmách drevorubačov, ktorí práve vošli do dverí, sa vykotúľal von. Na dvore ho chcel schmatnúť pes, ktorý tam čakal na svoje sviatočné sústo a celý stuhnutý sa trel o dvere, ale koblížok, z ktorého sa ešte parilo, mu vykĺzol a kotúľal sa z kopca dolu do lesa.
Tam už stromy vítali Vianoce veľkolepo vystrojené. Staré jedle mali na sebe veľké biele kožúšky z medvedej kože, brezy boli obvešané dlhými perlovými náhrdelníkmi, ktoré im viseli až po zem. Mladé jedličky mali na hlavách biele huňaté baranice posadené až po oči a svoje zelené prstíky zastrčili do mäkkých, celkom nových snehových palčiakov. Vietor sa utíšil. Stromy stáli ticho, bez pohnutia. Koblížok, ktorého vždy všade netrpezlivo očakávali, sa čudoval, že mu nikto nejde oproti. Tak sa kotúľal lesom, až uvidel odniekiaľ stúpať dym.
V lese bola malá chalúpka. Zajac tam varil pivo zo sladkej ražnej siatiny a čakal hostí. Koblížok sa prevalil cez prah do izby a zastavil sa pri dverách. Ale nikto sa neponáhľal, aby mu vyzliekol kožúšok. Zajac ochutnával pohár sladkého piva a utieral si labkou penu z fúzov. Jeho žena prestierala na stôl. A maličký zajačik Jánítis ležal v machovej postieľke a s doširoka otvorenými očami čakal, kedy sa začne sviatočný večer.
Koblížok rozpačito krútil svojimi načervenalými tvarohovými gombíkmi. Nikto mu nevenoval pozornosť. Len gazdiná sa naňho tak trochu krivo pozrela a s obavami sa spýtala zajaca:
„Urobil si kľučku? Urobil si kľučku?“
„Dnešné ráno som celé pobehal a celý les som skrz-naskrz pokľučkoval,“ odpovedal zajac a vypil pivo. „Žiadny poľovník nás tu nenájde!“
Potom sa začali schádzať hostia.
Veverička priniesla malému Jánítisovi hrsť orechov a medveď celú plástvu medu. Tak každý niečo priniesol. A keď už bola noc, otvoril dvere jeleň a z tmavomodrého neba priniesol do chalúpky na svojich širokých parohoch množstvo hviezd.
Všetci sa radovali a upíjali pivo. Medveď sa zdvihol a na zadných nohách tancoval, až sa chalúpka triasla.
Koblížok stál pri dverách a plakal:
„Či ja ..... či ja som tu zbytočný?“
Vtom ako posledné prišli k dverám vo vŕzgajúcich saniach dve sivé myšky. A malému Jánítisovi, ktorý sa už dosť vyšantil a unavil, priviezli plný vozíček sladkých snov.
Myšky vošli a začali okolo koblížka radostne poskakovať.
Hneď mu vyzliekli červenohnedý kožúšok, vtiahli ho do sena a celú noc s ním pretancovali.
Kým sa v chalúpke všetci veselili, starý havran ..... ten zo všetkých najčernejší ..... sedel vysoko pod hviezdami na vrchole zasneženej jedle. So zvesenou hlavou márne rozmýšľal o tom, kam si asi schoval kúsok bravčovej pečienky, ktorý na jeseň ukradol jednej gazdinej. Bolo to na poli pod sivým kameňom, alebo pod kríkom na kraji pasienka? Sneh dávno vyrovnal kopčeky aj jamky, kamene aj kríky. Celý deň preletoval v prudkej metelici, ale nič nemohol nájsť.
„Sa ..... krá! Sa ..... krá!“ uľavoval si. „To je ale chladná noc!“ Potom sa schúlil a schoval hlavu pod krídlo.