Ako Lála a Truhlík lovili kapra

Do Vianoc zostáva sotva týždeň a to je najvyšší čas premýšľať, čo bude dobré na štedrovečernú večeru. Samozrejme pani domáca urobí misu zemiakového šalátu, ale čo by to bolo za večeru, keby na stole chýbal vyprážaný kapor. Lála s Truhlíkom ho vždy vidia až doma vo vani, keď sa tam zrazu objaví. Ale tento rok si povedali, že by ho mohli zaobstarať oni sami. Aspoň paničku prekvapia a tá bude mať určite zase radosť. „Lálo, ale kde toho kapra zoberieme?“ „No kde, to je predsa jednoduché,“ odpovedal Lála. „Pôjdeme ho uloviť.“ Truhlík na Lálu obdivne pozeral. Čo ten jeho kamarát všetko nevie? Lála mu totiž neprezradil, že kým Truhlík ešte spal, on už dávno listoval knihami a hľadal, ako na kapra. Najprv si v encyklopédii našiel, že je to ryba, ktorá žije v rybníku. To je jednoduché, rybník majú kúsok za domom, stačí prejsť malým lesíkom. Potom zapátral v policiach a našiel knihu o rybárstve. Prečítal si postup, ako kapra uloviť, a aj to sa mu zdalo jednoduché. Vlastne im chýba len maličkosť, a to rybársky prút. Lála zamieril do pivnice a Truhlík bežal hneď za ním. „Čo tu hľadáme?“ pýtal sa Lálu. „Pozerám sa, či náhodou nemáme rybársky prút, aby sme mali čím uloviť toho kapra,“ vysvetlil mu Lála. Ibaže prút nikde nevidel. No nevadí, tak si ho vyrobí, povedal si Lála. „Nájdi kus špagátu a ja pôjdem von odlomiť dlhý konár,“ rozdal úlohy a vydal sa pred dom. Z kríka sa mu podarilo odtrhnúť dlhý tenký konár a kým sa vrátil, Truhlík už medzitým čakal v izbe s pripraveným špagátom. Potom spoločne omotali špagát okolo jedného konca konára a pevne ho zauzlili. Ešte však chýba háčik. Lála chvíľu premýšľal a pritom sa obzeral okolo seba. Vtom sa zadíval na obrázok visiaci na stene. No isteže, skobička bude najlepšia! Pre jednu teda zbehol do škatule s náradím a potom ju priviazali na druhý koniec špagátu. A je hotovo, ich prút vyzerá skoro rovnako ako ten na obrázku v knižke.

„Ešte nám chýba návnada,“ povedal Truhlíkovi Lála, keď zamieril do kuchyne. „A čo to má byť?“ zase nevedel Truhlík. „No, najlepšie nejaké cesto,“ odpovedal zamyslene Lála. „Možno rožok? Ten je predsa z cesta,“ vyriešil to Truhlík. Skvelý nápad, rožok určite zaberie a kapor neodolá. Teraz už mali naozaj všetko a mohli vyraziť. Každý chytil prút za jeden koniec a išli s ním k rybníku. Tam si našli na brehu pekné miesto a hneď nahodili prút. Ibaže háčik len skĺzol po ľade. „To ma nenapadlo, že bude všade ľad,“ zarazil sa Lála a obzeral sa po zamrznutej hladine.

Zato Truhlík nezaváhal, skočil na ľad a rozbehol sa preskúmať situáciu. No rozbehol, skôr kĺzal a padal a vôbec mal problém udržať sa na štyroch. Aj tak sa mu však podarilo dostať až na druhý koniec rybníka a volal na Lálu, že tam je ľad tenší a pod ním je vidieť vodu. Ibaže len čo to dopovedal, pošmykla sa mu noha, dopadol na zadok a tenký ľad pod ním zapraskal. Truhlík nemohol vôbec nič robiť, o chvíľu už bol v tej ľadovej vode. Zúfalo mával labkami a snažil sa udržať na hladine, ibaže nevedel plávať. Mačky neznášajú vodu a on nie je výnimka. Navyše mu bola strašná zima.

Lála videl, čo sa stalo, a hneď sa rozbehol kamarátovi na pomoc, ale ani jemu to nešlo ľahko. Kĺzal a padal rovnako ako predtým Truhlík, ale nakoniec sa k nemu dostal. Ibaže ako sa priblížil k okraju diery, ľad začal praskať a lámať sa a hrozilo, že vo vode skončí aj on sám. Ešte niekoľkokrát urobil krok dopredu a snažil sa podať labku Truhlíkovi, ale už to bolo naozaj nebezpečné. Ako však má svojmu kamarátovi pomôcť, keď sa k nemu nemôže dostať? Potom ho napadlo, že by mu mohol podať ten ich prút, Truhlík sa ho chytí a Lála ho tak vytiahne von. Ibaže ten prút teraz leží na druhej strane rybníka. Truhlíkovi pomaly začínali dochádzať sily a sotva držal hlavu nad hladinou. „Truhlíku, vydrž, hneď ti pomôžem!“ volal naňho Lála, keď sa otočil a bežal po ten prút. Bežal, čo mu sily stačili, na brehu vzal prút a bežal s ním zase späť. Truhlíkovi už naozaj veľa síl nezostávalo, a tak Lála dobehol práve včas. Hodil Truhlíkovi koniec prúta, na ktorom bol priviazaný špagát, a sám pevne držal druhý koniec. Truhlík špagát chytil a omotal si ho okolo labiek. Lála potom ťahal a ťahal, až sa mu podarilo Truhlíka konečne dostať z vody. Úbožiak bol celkom premrznutý, triasol sa a nemohol prestať.

„Musíme sa rýchlo dostať domov, tam sa zahreješ,“ povedal mu Lála a postrčil ho dopredu. Truhlíkovi sa išlo ťažko, mokrá srsť mu od mrazu stuhla. Našťastie to nemali ďaleko, o chvíľu už boli doma. Truhlík dokolísal do svojho pelechu a s úľavou si ľahol. Lála mu rýchlo doniesol deku zo svojho pelechu a ešte jednu z pohovky a Truhlíka do oboch diek zachumlal. Potom odišiel do kuchyne pripraviť Truhlíkovi misku horúceho mlieka, pretože to je to najlepšie na zahriatie. Aj on sám poriadne prechladol, tak si dá to dobré mlieko tiež. Len čo dopili, Truhlík sa konečne prestal toľko triasť a mohol si trochu pospať. Lála sa k nemu schúlil a zahrieval ho aj vlastným telom. Vtom Truhlík prvýkrát kýchol a o chvíľu už kýchali obaja.

„No Truhlíku, asi to nebol najlepší nápad,“ vzdychol si Lála. „Kapra nemáme, ale zato sme chytili poriadnu nádchu.“ „Hepšííí,“ ozvalo sa zase vedľa neho a zrejme to znamenalo súhlas.