O princeznej Pyšněnke

V jednej ďalekej krajine žila kráľovná s kráľom, ktorí mali len jedinú dcéru. Tá bola krásna, ale aj veľmi pyšná, a tak jej prezývali Pyšnenka.

A viete, milé deti, ako sa taká Pyšnenka správala?

Nosík nosila len hore a nič jej nebolo dosť dobré. Niekedy si umienila, že chce nové šaty, a to hneď, a že musia byť z brokátu, a keď jej ich krajčíri priniesli, tu si spomenula, že by chcela šaty skôr zo zlata. O jej ruku sa uchádzali urodzení princovia zo všetkých kútov sveta, ale žiadny jej podľa jej slov nebol hoden.

V kráľovstve sa ľudia predbiehali, čím by princeznú potešili, a tak z toho vzišli mnohé hádky a nezhody. A keď už bolo správanie princeznej do neba volajúce a ľudia v kráľovstve boli medzi sebou takí rozhádaní, že na seba ani pozrieť nechceli, zjavil sa zčistajasna v kráľovskom paláci cudzinec odetý celý v zlate a striebre, mnohými drahokamami ozdobený a drahými vôňami navoňaný. Princezná sa zo zvedavosti išla na toho vzácneho cudzinca pozrieť, ale hneď ako sa k nemu priblížila, cudzinec ju schoval pod svoj drahocenný plášť, dvakrát sa dokola otočil a bol preč.

Nikto nevedel, kam sa tak naraz Pyšnenka podela. Najprv vyhlásili v kráľovstve veľký smútok. Po pár dňoch si však na Pyšnenku už nikto nespomenul, každý bol rád, že sa môže v pokoji venovať svojej práci a nemusí obskakovať tú rozmaznanú kráľovskú dcérku. Aj hádok a nevraživosti v tom kráľovstve ubudlo, takže keď si už náhodou niekto na Pyšnenku spomenul, len sa tak pousmial a bol vlastne rád, že im už nerobí zo života peklo!

Peklo však medzitým naopak nastalo princeznej Pyšnenke, a to doslova. Ten neznámy cudzinec sa premenil na samotného Lucifera, namiesto drahocenných šiat mal zrazu na sebe roztrhané zadymené šaty a strašne páchol sírou. Namiesto paláca stála princezná pred pekelným počítačom, ktorý jej premietal všetky jej hriechy, ktorých sa dopustila. Keď to všetko princezná zhliadla, videla, že je zle.

Našťastie nad ňou však nejaký anjelik držal ochrannú ruku, a tak dostala Pyšnenka ešte šancu na nápravu. Celý rok mala čertom v Pekle slúžiť, prať im, variť a upratovať. A pretože sa princezná z toho Pekla naozaj chcela dostať, vykonávala svoju prácu celý rok poctivo.

A tak dostala za rok a deň od svojho pekelného únosu z Pekla priepustku. Princezná sa však z Pekla musela do svojho rodného kráľovstva dopraviť poriadne sama, pešo.

No a to viete, milé deti, Peklo sa nachádza až na samom konci sveta, takže kým sa princezná dostala domov, prešla mnohé kráľovstvá a mnohé kraje. Jej krásne šaty boli celé zababrané a cestou jej pribudla aj sem-tam nejaká tá vráska, ale na jej kráse neubudlo. A navyše sa stala celkom milou a prívetivou. Keď teda došla do svojho kráľovského paláca, rodičia ju takmer nepoznali. A tak boli v celom kráľovstve vyhlásené dni radosti a veselosti.