Vajíčko

Kedysi žili muž a žena, v dome mali biedu s núdzou a na dvore jedinú sliepku. Koľkokrát si rozprávali, ako by si z tej biedy pomohli a aké by to bolo, keby sa dopracovali k bohatstvu. Raz muž povedal:
„Milá žena, najlepšie urobíme, ak začneme obchodovať. Z obchodu sa dá narobiť veľa peňazí.“
„Ale mužíček,“ čudovala sa žena, „s čím chceš obchodovať, keď nikde nič nemáme?“
„Vieš čo?“ vravel muž. „Choď sa pozrieť, či sliepka zniesla vajce.“ Žena šla a naozaj, doniesla vajíčko, čo sliepka práve zniesla, a položila ho na stôl. Muž vravel:
„Pozri sa, tu máme jedno vajíčko. Sliepka kvokce, tak ju na to vajce nasadíme a z vajca sa nám vyliahne kura. Keď kura vyrastie, predáme sliepku aj kura a kúpime si hus.“ Žene sa ten nápad zapáčil a radostne vravela:
„Áno, mužíček. Hus vykŕmime a predáme a za tie peniaze, čo utŕžime, si kúpime prasiatko.“ Muž rozprával ďalej:
„Keď prasiatko vyrastie, bude mať prasiatka, všetky ich predáme a kúpime si teliatko. Budeme ho pásť, kým z neho nevyrastie pekná krava, a tú potom predáme v meste na trhu a kúpime si žriebätko.“
„Zo žriebätka vyrastie kobyla,“ vravela zase žena, „tá nám dá žriebätko. Žriebätko aj kobylu predáme a zaobstaráme si krásny koč.“
„Vidíš, ako nám tie obchody idú?“ vravel muž. „To už z nás budú páni, keď máme koč. V nedeľu sa vystrojíme do najlepšieho, ja si zapálim cigaru, posadíme sa do koča a vyjdeme si do mesta.“ Žena padla mužovi okolo krku a objímala ho.
„Ako sa povezieme cez mesto,“ rozprával muž, „ľudia budú vybiehať z domov a budú nás obdivovať. Ale ja sa nepozriem napravo ani naľavo, budem hľadieť len rovno pred seba, a Ty tiež, zapamätaj si to! Prídeme na rínok pred krčmu, ja zavolám prrr! Kone zastanú, my vystúpime z koča, pôjdeme do krčmy a pekne si sadneme za stôl. Príde krčmár a opýta sa nás: Čo páni račia? A ja mu odpoviem: Dva poháre červeného vína.“
„Ale mužíček,“ vravela žena, „ja by som si radšej objednala kávičku a koláčiky.“
„Nie, dáme si víno,“ povedal muž, „to sa patrí na pánov.“
„Mne viac chutí kávička a koláčiky.“
„Mlč, objednáme si najlepšie víno.“
„Nie a nie,“ rozkričala sa žena, „ja chcem kávičku a koláčiky!“
„A ja víno, a dosť!“ nahneval sa muž a buchol päsťou do stola. Vajce poskočilo, spadlo na zem, prask a rozpľasklo sa a bolo po ňom.
„Tu to máš,“ vravel muž a smutne hľadel na rozbité vajce. „Ako mám obchodovať, keď mi všetko pokazíš?“
Bolo po vajci, po husi, prasiatku, krave, kobyle aj po koči ..... bolo po všetkom. Tak si z neho potom aspoň urobili omeletu.