Rozprávka o Jankovi a kobylom vajci

V jednej dedine žil gazda so ženou. Mali starú kobylu, ktorá už nezvládala toľko práce, a tak jedného dňa hovorí gazda: „Žena, mali by sme si zaobstarať nejakú novú kobylu, táto už nevládze ani ťahať.“ Mali paholka Janka a ten im radil: „Načo by ste kupovali novú kobylu, je lepšie vychovať si žriebä sám!“

„A ako?“ pýtal sa gazda.

„To vám poradím ja. Zoženiete kobylie vajce, nasadíte ho pod kobylu a môžete si sami vychovať žriebätko podľa svojho, ako by sa vám to hodilo!“

„Máš pravdu, Janko. Ale kde by som také vajce zohnal?“

A žena mu radí: „Počúvaj, muž, až pôjde zase okolo tá baba, čo nosí tvaroh a vajcia na trh, tá ho určite zoženie, bude vedieť, čo a ako.“

V nedeľu dopoludnia šla baba okolo. Gazda hneď za ňou a hovorí: „Počúvajte, babka, keď tak zháňate všetko po svete, neviete, kde by sa dalo zohnať kobylie vajce?“ Baba sa začudovala, ale bola chytrá, tak na sebe nedala nič znať. Hovorila si: Pozri ty, takí hlupáci! Na nich by som mohla zarobiť pár zlatých! Ale nahlas povedala: „Ách, jemináčku, ja vám kobylie vajce zoženiem, určite budete spokojný, gazda.“ Išla na trh a nechala urobiť veľké vajce z rozdrvených kostí a so škrupinou ako pravé.

Na druhý deň ho gazdovi nesie. „Čo za to vajce chcete, babka?“ „No, kúpila som ho za tri zlaté. Dajte mi ešte niečo na cestu a budem spokojná.“ Gazda zaplatil, vzal vajce a dal ho pod kobylu.

„Musíme dať pozor, aby kobyla vajce nezaľahla a nerozbila ho.“ Staral sa gazda. „Janko, budeš chodiť pravidelne kontrolovať vajce.“ Janko chodil do maštale niekoľkokrát denne. Keď sa kobyla zdvihla, vajce vzal a podržal, keď si ľahla, vajce pod ňu strčil.

Čas bežal, ale nič nenasvedčovalo tomu, že by sa z kobylieho vajca malo vyliahnuť žriebä. „To nie je možné, určite bude jalové!“ kričal gazda.

A Jankovi napadlo: „Viete čo, gazda? Rozbijeme ho a uvidíme.“

Gazda súhlasil. „Choď na stráň a pusť to vajce dolu!“ prikázal Jankovi.

Tak milý Janko išiel, vajce pustil a to sa kotúľalo až dolu, do šípkového kra. A práve tam bol zajac, a ako ho to ťuklo, vyskočil a uháňal do lesa. Janko vykríkol: „Jaj, také krásne žriebätko! Ale to by som už nedohonil!“

A doma rozprával: „To ste mali vidieť, gazda. Ako som to vajce pustil, rozprasklo sa a také žriebätko z neho radostne vybehlo!“

„A kam bežalo?“ pýtal sa gazda.

„Rovno do lesa.“

„To sa ideme pozrieť!“ Pozbierali sa a šli hľadať žriebä. Ale kdeže by ho našli!

Gazda sa veľmi nahneval, že Janko hneď za žriebätkom nebežal a nechytil ho. A tak sa Janko pobral a vydal sa hľadať žriebä. Túla sa po svete a hľadá ho.