Ako sa strašidlo rozhodlo nestrašiť

Psík breše, mačka mňaučí,
prasa chrochce, vietor fučí,
škovránok spieva, slnko hreje,
na lúke potom kvet sa smeje.
A čo robí strašidlo?
To len straší, zlobidlo!
A čo keď zle straší?
To je v poriadnej strašidelnej kaši!

Bolo raz jedno malé strašidlo. A to vám poviem, na strašidlo bolo poriadne vystrašené! Bálo sa vlastného tieňa a hrôzou sa mu ježili vlasy na hlave, len čo pomyslelo na temné zákutia. Tmavým chodbám sa vyhýbalo a pod detskú posteľ by nikdy v živote nevliezlo! Strašidlo sa často samo seba pýtalo, či nemalo byť niečím iným. Čo tak napríklad mačkou, ktorá sa môže pekne vyhrievať na parapete? Alebo človekom! To by bola paráda, hovorievalo si. Jojo, strašidielku Šimonovi sa smiala celá strašidelná spoločnosť! Keby záležalo len a len na Šimonovi, chodil by strašiť iba a len za bieleho dňa. Vôbec by na ľudí nečíhal, ale pekne by sa im ukázal a slušne ich pozdravil. A namiesto strašenia pod detskou posteľou by sedel vedľa detí a možno im čítal najrôznejšie rozprávky! Hlavne však nie tie strašidelné!

Strašidielko Šimon by vôbec nestrašilo, keby nemuselo podstúpiť Strašiacu maturitu! To bola séria najrôznejších strašidelných skúšok, ktoré museli strašidlá zvládať najlepšie na jednotku s hviezdičkou! A deň skúšok nastal práve teraz! No Šimonovi sa točila hlava, hneď ako sa zobudil. Ako sa pozná, skúšku nezvládne, to vedel určite. Ale čo bude robiť, ak z celej skúšky prepadne? Aspoň strašenie pod posteľou by mohol mať na horšiu štvorku! „No, uvidíme“, vzdychol Šimon, zhlboka sa nadýchol a vstúpil do miestnosti, kde naň už čakala strašidelná komisia!

Jeho prvá úloha spočívala vo vystrašení kastelána na hrade. „No to je teda!“, pomyslelo si strašidlo Šimon. Už prečkať ten chlad a tmu na hrade bolo pre neho nepredstaviteľné, nieto ešte sa plíziť temnou chodbou za nejakým kastelánom, ktorý je istotne na strach zvyknutý. „Achich, ach“, stonalo strašidlo Šimon.
Keď nastala temná noc, Šimon už blúdil chladnou chodbou hradu. „Brrr“, triasol sa Šimon, „keby tu aspoň nebola taká zima, to by sa to strašilo!“ A potom ho zbadal, kastelán kráčal dlhou chodbou a skúšal, či sú všetky brány riadne zatvorené. „Huuuuuu“, spustilo strašidlo Šimon. Ale potom... krvi by sa v ňom nikto nedorezal, aj keď strašidlá žiadnu krv nemajú! Verte tomu alebo nie, Šimon sa zľakol svojej vlastnej ozveny! A zatiaľ čo nad hrôzostrašným zvukom kastelán len mávol rukou, náš Šimon utekal, až sa za ním vzduch zohrieval! Pred komisiou potom mal čo vysvetľovať, vôbec mohol byť rád, že ho pustili k ďalšej skúške.

Tou bolo poriadne strašenie pod detskou posteľou! „No to som schytal, achich, ach“, smutnil zasa. „Prečo by som mal liezť pod detskú posteľ, keď tam na mňa striehne také nebezpečenstvo? Tma, pavúky a všemožné strašidláá“... začal panikáriť, „počkať, ja som strašidlo“... a už, už sa znova začal triasť.

Izbička, kam ho komisia poslala, bola tááák útulná a postieľka taká mäkučká! Pod posteľou však bola väčšia tma, než Šimon čakal. „Ja sa nebojím, ja sa nebojím, nebojím sa nebojím sa, nebojím“, opakovalo si strašidlo Šimon pod posteľou. A od strachu sa triasol tak, že sa celá postieľka triasla s ním! Až to dievčatko spiace v postieľke prebudilo! To bez ostychu vliezlo pod postieľku, schmatlo strašidielkovu ruku a vytiahlo ho von. Uvoľnilo mu miesto vo svojej postieľke, kde si spolu rozprávali až do rána. Veľmi dobre mu pri dievčatku bolo, dokonca konečne prišiel na to, v čom vyniká - v čítaní rozprávok na dobrú noc!

A tak ráno, keď znova pristupoval k prísne sa tváriacej komisii, mal to vo svojej strašidelnej hlavinke vyrovnané! Strašiť jednoducho nebude! Keď svoje rozhodnutie potom konečne dopovedal komisii, ozvalo sa obrovské UF! To ako si všetci vydýchli. Veď dobre vedeli, že strašidlo Šimon nikdy v živote dobré strašidlo nebude. Potom svorne prikyvovali, že žiadny majster z neba nespadol a že pre raz môžu urobiť výnimku a nechať strašidlo namiesto strašenia, napríklad, rozprávať deťom rozprávky!

A tak strašidlo Šimon prišlo na to, že je parádne robiť to, čo ho baví, a nie byť len tým, za koho ho chcú mať ostatní! A preto, deti, keď sa vám pod posteľou zabýva strašidlo, nemajte strach. Dosť dobre to môže byť naše strašidielko Šimon, ktoré vám prišlo prečítať svoju rozprávku o tom, ako sa strašidlo rozhodlo nestrašiť!