Podivuhodný muzikant

Bol raz jeden podivuhodný muzikant, ktorý išiel celkom sám lesom a rozmýšľal o tom a onom, a keď ho už nič nenapadlo, povedal si:
„Ta cesta lesom mi uteká tak pomaly, privolám si nejakého spoločníka.“ Vzal husle a zahral na ne veselý kúsok, až to znelo medzi stromami do diaľky. Netrvalo to dlho a z krovia vyliezol vlk.
„Pozrime, prišiel vlk! Po tom som práve netúžil!“ povedal si muzikant. Ale vlk prišiel až k nemu a povedal:
„Ach, milý muzikant, ako krásne si hral! Aj ja sa to chcem naučiť!“
„To sa naučíš ľahko,“ odvetil muzikant, „len musíš robiť všetko, čo ti poviem.“
„Muzikant,“ sľuboval vlk, „budem ťa poslúchať ako žiačik svojho majstra v škole.“ Muzikant mu rozkázal, aby šiel s ním, a keď prešli kus cesty, prišli k starému dubu, ktorý bol dutý a uprostred rozštiepený.
„Pozri sa,“ povedal muzikant, „ak sa chceš naučiť hrať na husle, polož predné laby do tejto štrbiny.“ Vlk poslúchol, ale muzikant rýchlo schmatol kameň a zatĺkol ho do štrbiny ako klin a vlkove laby tam pevne uviazli a on tam ostal bezmocne ležať.
„Teraz čakaj, kým sa nevrátim!“ povedal muzikant a išiel ďalej svojou cestou.
O nejaký čas si zase povedal:
„Ta cesta lesom mi uteká tak pomaly, privolám si nejakého spoločníka.“ Vzal husličky a zahral na ne. Netrvalo to dlho a medzi stromami sa objavila líška. „Pozrime, prišla líška! Po tej som práve netúžil!“ povedal si muzikant. Líška prišla až k nemu a povedala:
„Ach, milý muzikant, ako krásne si hral! Aj ja sa to chcem naučiť!“
„To sa naučíš ľahko,“ odvetil muzikant, „len musíš robiť všetko, čo ti poviem.“
„Muzikant,“ sľubovala líška, „ja ťa budem poslúchať ako žiačik svojho majstra v škole.“
„Nasleduj ma,“ povedal jej muzikant, a keď prešli kúsok cesty, prišli na úzky chodníček, kde na každej strane stál lieskový krík. Vtedy muzikant schmatol lieskový krík vpravo, ohol ho k zemi a pridržal nohou, a na ľavej strane urobil to isté a povedal líške:
„Dobre, líštička, ak sa chceš učiť, podaj mi svoju ľavú prednú labu.“ Líška poslúchla a muzikant jej tú labu priviazal k ľavému kmeňu. „Líštička, teraz tú pravú,“ povedal a priviazal ju k lieske na druhej strane. Keď bolo hotovo a uzly pevne utiahnuté, odstúpil a kmene stromčekov sa vymrštili späť do výšky a líška sa bezmocne metala medzi nimi. „Teraz čakaj, kým sa nevrátim!“ povedal muzikant a išiel ďalej svojou cestou.
O nejaký čas si zase povedal:
„Ta cesta lesom mi uteká tak pomaly, privolám si nejakého spoločníka.“ Vzal husličky a zahral na ne. Netrvalo to dlho a priskákal zajac. „Pozrime, prišiel zajac! Po tom som práve tiež netúžil!“ povedal si muzikant. Zajac pricupkal až k nemu a povedal:
„Ach, milý muzikant, ako krásne si hral! Aj ja sa to chcem naučiť!“
„To sa naučíš ľahko,“ odvetil muzikant, „len musíš robiť všetko, čo ti poviem.“
„Muzikant,“ sľuboval zajac, „ja ťa budem poslúchať ako žiačik svojho majstra v škole.“ Išli spolu kus cesty, až prišli na jednu čistinu v lese, kde stála osika. Muzikant uviazal zajačikovi okolo krku dlhý motúz a druhý koniec priviazal o strom.
„Teraz, milý zajačik, skáč okolo toho stromu dvadsaťkrát dokola.“ A zajačik poslúchol, a keď dvadsaťkrát obehol dokola, motúz sa dvadsaťkrát omotal okolo stromu a zajačik bol uväznený. Mohol ťahať a trhať, ako chcel, motúz sa mu len viac sťahoval okolo krku.
„Teraz čakaj, kým sa nevrátim!“ povedal muzikant a išiel ďalej svojou cestou.
Uväznený vlk sa medzitým zúrivo trhal a ťahal, až zaklinený kameň vykývol, uvoľnil si laby a vytiahol ich zo štrbiny. Nahnevane pospiechal za muzikantom, aby ho na mieste roztrhal. Keď ho videla líška, ako beží okolo, dala sa nariekať a volať zo všetkých síl:
„Bratček vlk, poď mi na pomoc, jeden muzikant ma napálil!“ Vlk ohol lieskové kry zase nadol, prehryzol putá a líšku vyslobodil a potom obaja pospiechali za muzikantom, aby sa mu pomstili. Cestou našli priviazaného zajačika, ktorého tiež oslobodili, a potom spolu bežali vykonať svoju pomstu.
Medzitým si muzikant zahral ešte jednu veselú pesničku a tá krásna hudba sa doniesla k ušiam jedného chudobného drevorubača, ktorý musel, chtiac-nechtiac, nechať prácu, vziať sekeru a ísť tým smerom.
„Konečne prišiel poriadny spoločník!“ povedal si muzikant. „Ja som hľadal človeka, nijakú divú zver.“ A dal sa hrať tak krásne a lahodne, že drevorubač ostal v úžase stáť a do jeho srdca vstúpila veľká radosť. A keď tak stáli a kochali sa hudbou, prišli vlk, líška a zajac, aby robili poriadky. Lenže drevorubač spoznal, že majú v úmysle niečo zlé, vytiahol svoju nabrúsenú sekeru, postavil sa pred muzikanta a povedal:
„Kto mu chce niečo urobiť, bude mať najprv do činenia so mnou!“ Vtedy zvieratá zachvátil strach a utiekli späť do lesa.
Muzikant zahral drevorubačovi ešte jeden krásny kúsok, aby mu poďakoval, a potom išiel ďalej.